Zdá sa, že svet sa otriasa v základoch! Práve sme boli svedkami epickej drámy, ktorá by sa pokojne mohla volať: „Ako Vatikán pokazil nemeckú feministickú párty.“
Vatikánska komisia totiž po dlhom štúdiu a priznajme si to, s logicky vopred jasným záverom, vynašla teplú vodu a vyhlásila, že ženy diakonkami byť nemôžu. Prekvapenie? Pre zdravý rozum možno nie, ale pre nemecké laické organizácie a hnutie „Wir sind Kirche“ to bola rana pod pás, silnejšia ako keď vám rovno upadne dúhová štóla pod oltárom.
Slzy, pot a kariérne ambície
Predsedníčka Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK), Irma Stetter-Karpová (skúste si to vysloviť trikrát rýchlo), nazvala toto stanovisko „znakom stagnácie“. Nuž, pre Cirkev, ktorá funguje na základe dve tisícky rokov starého manuálu (áno, hovoríme o Biblii), je to želaná stabilita!
Ale to, že ju Vatikán nechce vymenovať za diakonku, je vraj „katastrofálne“. Z jej vyhlásenia priam sála: „Odkiaľ sa vezmú ženy, ktoré sa chcú zaviazať Cirkvi, ak im neumožníte robiť kariéru a nebudú môcť mať svoj post s peknou vizitkou? A čo tie pekné nanovo zrecyklované heslá o rovnosti?“
Pripomienka z neba: Milé dámy, ten, kto sa prvý búril proti prirodzenému poriadku už v Raji, bol istý, večne klamúci had. A ten sa, mimochodom, tiež chcel presadiť. A heslá o „úplnej rovnosti“ a „kariére“ skutočne nepochádzajú z Kázania na hore, ale skôr z agitačných letákov jednej, už našťastie, zabudnutej strany, ktorá sa svoje zrecyklované marxistické a neomarxistické myšlienky snaží dnes predávať obalené do hesla „pokrokárstva“.
Slabá teológia verzus silné emócie
Viceprezident ZdK, Thomas Söding, sa pridal so sťažnosťou, že správa Vatikánu je „premárnená príležitosť“. Zrejme dúfal, že komisia namiesto Svätého písma a Tradície prečíta najnovší nemecký feministický manifest a podľa toho upraví teológiu.
Sťažuje sa, že odmietnutie je založené na tom, že Kristus môže byť sviatostne reprezentovaný iba mužom, čo vraj považuje za „filozoficky a teologicky slabú“ argumentáciu.
Preklad pre bežného smrteľníka: Pán Söding je asi ten typ, ktorý na Pride pochodoch horlivo máva dúhovou zástavou, ale keď mu Cirkev povie, že sviatosti nie sú o kvótach, ale o kontinualite, tak to nazve „slabou filozofiou“. Čo už, keď sa história a teológia nehodí do moderného ideologického programu, treba ich predsa rýchlo a hystericky označiť za chybnú!
Sviatosť nie je PR oddelenie!
Hnutie „Wir sind Kirche“ síce privítalo zverejnenie správy (aspoň vedia, proti čomu majú protestovať), ale označilo rozhodnutie za „veľmi otázne z teologického, antropologického a pastoračného hľadiska“.
To len potvrdzuje to, čo už vieme: zástancovia ženského diakonátu neustále opakujú mantry o rovnosti, uznaní a zastúpení. Akoby Cirkev bola nejaký startup, kde sa musí každý cítiť „uznaný“ a kde sa miesta prideľujú podľa najnovších kvót.
Pritom je to tak jednoduché: Sviatosť kňazstva nie je právo, ani úrad, ani vedúca pozícia podliehajúca kvótam. Je to dar. A dar sa buď prijme, alebo sa ide hľadať kariéra niekde inde. Napríklad do politiky, tam je hysterických rečníčok vždy dosť!
A tak sa zdá, že kým sa v Nemecku budú ženy hrdo cítiť „druhoradými občiankami“ len preto, že nemajú diakonskú štólu, Vatikán bude veselo a s úsmevom udržiavať 2000-ročný poriadok. A to je, milí priatelia, na tom to najparádnejšie!
zdroj: Info Vaticana, katolisch.de