EÚ najnovšie slávnostne predstavila svoju najnovšiu aktualizáciu k 102-stranovému Zákonu o digitálnych službách (DSA). Nový dodatok, ktorý má ďalších 153 strán a váži približne toľko ako svedomie politika pred voľbami, prináša prelomovú definíciu: „Pravda je čokoľvek, čo nespôsobuje vrásky na čele nevoleného komisára.“
Klenot v korune byrokratického absolutizmu
Zákon o digitálnych službách (DSA) je niečo ako švajčiarsky nožík na slobodu prejavu. Ako správny teleskopický obušok sa neustále rozťahuje, pretože Brusel neustále pridáva „dobrovoľné“ kódexy.
Funguje to geniálne: EÚ vám nepovie „toto nesmieš napísať“. To by bolo príliš okaté. Oni povedia technologickým gigantom (väčšinou tým americkým, lebo v Európe sme inovácie vymenili za regulácie): „Tu máte 250 strán nejasných rizikových faktorov ako ‚ľudská dôstojnosť‘ alebo ‚duševná pohoda‘. Ak niečo z toho niekto na vašej platforme poruší a vy to nezmažete, pripravte si 140 miliónov dolárov. Ale inak… sme totálne za slobodu slova!“
Je to v podstate digitálne výpalné. Buď platformy minú milióny na armádu cenzorov (alias „moderátorov obsahu“), alebo zaplatia miliardy na pokutách. Výsledok? Váš príspevok o tom, že bruselská káva je predražená, sa jednoducho „stratí“ v algoritme skôr, než ho stihne olajkovať vaša babka.
Operácia „Naratívna kontrola“
Ak ste si mysleli, že Owell a jeho dielo „1984“ bol varovaním, Brusel ho číta ako návod na použitie s lepším cateringom. Od čias Brexitu a prvého zvolenia Donalda Trumpa (v Bruseli známeho ako Veľké zakopnutie o realitu), sa elity rozhodli, že problémom nie sú ich vlastné rozhodnutia, ale vy – človek s prístupom k internetu a nebezpečnou schopnosťou urobiť si vlastný záver.
Vďaka systému „dôveryhodných nahlasovateľov“ (v preklade: digitálnych pomocných strážcov zákona s prebytkom voľného času) je teraz online priestor „bezpečnejší“ (rozumej cenzúrovanejší) ako kedykoľvek predtým. Samozrejme, zostáva urobiť absolútne protichodné progresívne vyhlásenie, veriac, že sto krát opakovanú lož zo všetkých strán davy ochotne zhltnú. A skutočne: „Naším cieľom nie je cenzúra,“ uviedol hovorca Komisie, kým pod stôl skartoval vytlačený tweet s obrázkom žaby. „My len zmierňujeme riziko, že by sa občan mohol stretnúť s názorom, ktorý neprešiel naším trojstupňovým schvaľovacím procesom v troch rôznych budovách vo Viedni.“
Rumunský model: Keď voľby nevyjdú podľa tabuľky
EÚ nám v Rumunsku ukázala, ako sa to robí profesionálne. Keď vyhrá niekto, kto nemá v kancelárii fotku vlajky EÚ, stačí povedať čarovné slovo: TikTok. Bez ohľadu na dôkazy (ktoré sú aj tak preceňované), voľby sa dajú jednoducho „resetovať“ ako zamrznutý Windows. Je to ako v športe – ak váš obľúbený tím prehrá, jednoducho vyhlásite, že trávnik bol ovplyvnený zahraničným magnetizmom, a zápas zrušíte. Alebo ak influenceri platení britskou vládou ovplyvňujú účasť na slovenských voľbách, ide o výhradne o zvýšenie účasti na nich, prípadne o podporu demokracie a vôbec nie o ovplyvňovanie mladých ľudí progresivistickým razením, hoci takého razenia sú všetci títo influenceri, z ktorých sa niekedy dokonca v zápätí vyfarbia progresívni poslanci Európskeho parlamentu a i.
Odkaz pre Američanov
Kým Američania v USA stále mávajú svojím Prvým dodatkom, Brusel im posiela jasný signál: „Môžete mať slobodu prejavu, ale len dovtedy, kým vaše servery neuvidí niekto z Paríža.“ Vďaka globálnym algoritmom sa európska precitlivenosť stáva svetovým štandardom.
Britský olympijský šport: Zatýkanie za pocity
Spojené kráľovstvo, kedysi krajina slobodného prejavu a Magna Charty, sa rozhodlo prejsť na moderný šport: rýchlostné zatýkanie za tweety. S bilanciou približne 30 zatknutí denne za „urážlivý online obsah“ sa Británia stala svetovým lídrom. V roku 2023 tam polícia vykopla dvere viac ako 12 000 ľuďom, ktorí zrejme nepochopili, že „sloboda slova“ v Spojenom kráľovstve znamená „sloboda súhlasiť s vládou, ale potichu“.
Zabudnite na riešenie krádeží v obchodoch. Britský policajt má dôležitejšiu prácu – musí preveriť, či váš vtip náhodou nespôsobil niekomu emocionálne nepohodlie.
Nemecká precitlivenosť: Pozor na „idiotov“
V Nemecku je situácia ešte fascinujúcejšia. Ak tamojšieho politika nazvete idiotom, nenasleduje politická debata, ale domová prehliadka. Nemeckí politici zjavne trpia takou krehkou sebaúctou, že na jej obranu potrebujú zásahové jednotky a zabavovanie elektroniky.
Je to efektívny systém:
- Politik urobí niečo… no, idiotské.
- Občan to pomenuje.
- Občanovi zmizne počítač.
- Problém vyriešený – v krajine už oficiálne žiadni idioti (v politike) nie sú, pretože o nich nikto nepíše.
Fínsky nekonečný biblický príbeh
Ak si myslíte, že citovanie Biblie je bezpečné, opýtajte sa fínskej poslankyne Päivi Räsänen. Táto nebezpečná babička odfotila verš z Biblie a odvtedy trávi viac času na súdoch než v kostole. Jej proces trvá už takmer sedem rokov.
Fínska prokuratúra objavila fascinujúcu právnu slučku: ak vás oslobodí jeden súd, odvolajú sa. Ak vás oslobodí druhý, odvolajú sa znova. Cieľom nie je rozsudok, ale nekonečný „právny jogging“, kým vás neprejde chuť čítať čokoľvek staršie než včerajšie noviny.
Mexiko. Exportné artikle: Rodové násilie bez násilia
V Mexiku zašli ešte ďalej. Tamojší ex-kongresman bol obvinený z „rodovo podmieneného politického násilia“. Čo urobil? Použil fyzickú silu? Nie. Povedal, že muži nie sú ženy. V modernom právnom svete je totiž gramatika formou terorizmu a biologický fakt je klasifikovaný ako útok tupým predmetom na verejný diskurz.
Trest? Musí sa verejne ospravedlňovať na sociálnych sieťach 30 dní po sebe. Je to v podstate digitálny pranier – niečo ako stredovek, ale s lepším Wi-Fi signálom.
Čo je dnes „nebezpečné“?
Podľa najnovšej príručky EÚ sa medzi rizikový obsah, ktorý treba „zmierniť“ (rozumej: vymazať, spáliť a autora nahlásiť polícii), radí:
- Populistická rétorika: Čokoľvek, čo sa páči viac ako 10 % populácie, ale menej ako 0 % bruselských úradníkov.
- Politická satira: Ak sa smejete na vládnom predstaviteľovi, útočíte na jeho „ľudskú dôstojnosť“. Ak sa on smeje na vašich daniach, je to „fiškálna politika“.
- Subkultúra mémov: Vtipný obrázok je v podstate digitálna raketa s plochou dráhou letu namierená na integritu Únie.
- Proti-elitný obsah: Ak si myslíte, že páni v oblekoch v Davose nevedia, koľko stojí liter mlieka, ste pravdepodobne obeťou ruskej dezinformácie.
Elitná kontrola škôd
Už desaťročie sa buduje cenzúrny priemyslený komplex pod nálepkami „boj proti dezinformáciám“.
Pripravte sa na novú realitu:
- Brazília: 10 rokov väzenia za názor, že biológia existuje.
- EÚ: Pokuty pre Elona Muska, pretože dovolil Trumpovi rozprávať bez tlmočníka z Bruselu.
- USA: Posledná bašta, kde vám zatiaľ FBI neberie telefón za mém s mačkou (pokiaľ tá mačka nekandiduje za Republikánov).
Európa nám teda ukazuje cestu do svetlej budúcnosti, kde bude internet úplne bezpečný, sterilný a prázdny – pretože všetci budeme buď v tichosti, alebo vo väzbe.
Mechanizmus Pontského Piláta
Bruselskí úradníci si umývajú ruky ako profesionáli. Cenzúru „outsourcujú“ (prenajímajú) tretím stranám, takzvaným „dôveryhodným nahlasovateľom“. Je to ako keby vám sused, ktorý vás neznáša, mohol legálne vypnúť elektrinu vždy, keď si myslí, že svietite „kontroverzne“. Brusel potom len povie: „My nič, to nahlasovatelia!“
Rada na záver: Buďte odvážni (alebo aspoň vtipní)
Čo má teda robiť bežný smrteľník, kým sa Hviezdna smrť DSA plne nabiije?
Volte rozumom a čítajte „drobné písmo“: Ak volíte ľudí, ktorí sľubujú „bezpečnejší internet“, nebuďte prekvapení, keď vás z toho internetu nakoniec pre vašu vlastnú bezpečnosť radšej úplne odpoja. Keď politik povie, že zákon „chráni deti“, v Bruseli to väčšinou znamená „chráni politikov pred otázkami detí o ich dôchodkoch“.
Riadená demokracia
Paul Coleman z ADF International prináša trefné prirovnanie pre náš volebný systém: Riadená demokracia. V európskom automate na nápoje máte na výber:
- Kola (Strana establišmentu A)
- Pepsi (Strana establišmentu B)
Obe chutia rovnako, obe majú rovnakého majiteľa a obe vám spôsobia rovnakú politickú cukrovku. Ak sa však objaví niekto, kto by chcel ponúknuť čistú vodu alebo nebodaj domáci mušt (strany proti establišmentu), celá mašinéria sa spojí. Zrazu sa vytiahnu „ruské dezinformácie“ a voľby v Rumunsku sa jednoducho zrušia, pretože niekto na TikToku tancoval príliš presvedčivo.
zdroj: Rozhovor s P. Colemanom z ADF International, LSN TV