ČABINY – Dňa 13. septembra 2026 sa v gréckokatolíckej farnosti Čabiny konala slávnostná odpustová svätá liturgia. Veriacich i duchovenstvo v úvode srdečne privítal miestny kňaz otec Vladimír Pančák.
Zvláštne privítanie venoval vzácnemu hosťovi, rímskokatolíckemu kňazovi otcovi Mariánovi Kuffovi zo Žakoviec, ktorý sa venuje aj službe v Inštitúte Krista Veľkňaza. Otec Vladimír vyjadril veľkú radosť, že otec Kuffa zavítal do ich farnosti počas roka už druhýkrát, aby sa s veriacimi podelil o Božie slovo. Vo svojom príhovore vyzdvihol jeho úctu k Presvätej Bohorodičke, pokoru v kňazskej službe i obetavosť, s ktorou využíva svoje dary pre druhých. Taktiež spomenul, že samotný otec Kuffa má veľkú úctu k východnému (gréckokatolíckemu) obradu a tradícii sv. Jána Zlatoústeho, v ktorej nachádza hlboké duchovné bohatstvo vedúce k Eucharistii.
Svätá liturgia sa slúžila v staroslovienčine a rusínčine. Otec Pančák v úvode veriacim stručne vysvetlil aj priebeh prijímania Eucharistie pod oboma spôsobmi, aké je zvykom vo východnej Cirkvi. Pripomenul dôležitosť vyslovenia krstného mena pri prijímaní, keďže Boh každého volá po mene, a objasnil praktický spôsob prijímania Eucharistie lyžičkou.
Spolu s otcom Vladimírom a otcom Mariánom Kuffom slúžil svätú liturgiu aj otec Milan Sisák z Volice. Na záver otec Vladimír zaželal všetkým prítomným, aby bol čas strávený na slávnosti pre každého duchovným úžitkom a povzbudením na ceste k spáse.
1. Bojovná povaha a sila svätej spovede
Otec Kuffa začal svoju kázeň neobyčajnou úprimnosťou. Priznal sa k stresu z blúdenia po cestách i k tomu, ako v náhlej podráždenosti reagoval na svoje spolupracovníčky. „Namiesto výhovoriek na povahu som radšej hneď išiel za miestnym duchovným otcom na svätú spoveď,“ povedal.
Prirovnal sa k bojovníkovi, ktorý musí svoju prchkosť neustále krotiť. Spoveď preňho nie je formalitou, ale nástrojom na zachovanie živého priateľstva s Ježišom – aj za cenu toho, že v očiach druhých bude vyzerať trápne či prehnane.
2. Modlitba „do komôrky“ a oslobodzujúce FIAT
Ústrednou myšlienkou prvej časti kázne bola sila modlitby a odovzdanosti do Božej vôle. Otec Marián spomenul náročnú nehodu na koňovi, pri ktorej spadol na hlavu a hrozilo mu trvalé ochrnutejšie. V momente najväčšej bolesti a strachu zoči-voči neistej budúcnosti vyslovil Máriino slovo: FIAT – „Nech sa stane, čo chce Boh.“
„Prečo sa ľudia stávajú bezdomovcami alebo závislými? Lebo hovoria: Chcem túto fľašu, chcem túto drogu, chcem tento automat. No keď povieš Fiat – chcem to, čo chce Boh –, Boh vchádza do tvojho života a totálne ho mení.“
Hoci bolesť po úraze nezmizla a nasledovala náročná operácia i týždne utrpenia, v duši zavládol hlboký pokoj.
3. Ako premeniť bolesť na diamant na oltári
Podľa otca Kuffu má každé naše utrpenie, poníženie či bolesť nesmiernu hodnotu, ak ho vložíme do „zmenárne“ na oltári pri svätej omši.
Pri premenení sa naša malá bolesť spája s Kristovou obetou a získava nekonečnú hodnotu. Týmto spôsobom môžeme vyprosovať milosti a vyslobodenie pre duše v očistci, ktoré si samy sebe už pomôcť nemôžu.
Otec Kuffa obrazne prirovnal odpustky k 5-litrovému vedierku:
- Naplnia ho: svätá spoveď, sväté prijímanie, účatť na liturgii a modlitba na úmysel Svätého Otca.
- Dnom vedierka je POKORA – bez nej všetko vytečie.
- Diery vo vedierku vznikajú vtedy, keď spoveď robíme len povrchne alebo keď už vopred plánujeme ďalší hriech.
4. Päť krokov kajúceho lotra
Na príklade dobrého lotra, ktorý visel na kríži vedľa Ježiša, ukázal otec Kuffa päť základných krokov pravej pokánia:
- Priznať si vinu („My si to zaslúžime…“)
- Vyznať ju Ježišovi (úprimná spoveď bez zatajovania)
- Oľutovať z hĺbky srdca („Ježišu, minulosť neopravím, ale teraz už nechcem hnevať Teba ani druhých“)
- Prijať trest a zadosťučinenie (zotrvať na svojej pozícii dobrej matky, dobrého otca či kňaza aj vtedy, keď nás druhí nechápu a urážajú)
- Vložiť svoju dôveru do Boha
5. Urážky, populárnosť a pohľad do večnosti
Na záver sa otec Kuffa dotkol aj témy pomluv a útokov, ktorým často čelí. Upozornil, že kňaz ani veriaci človek nesmie vyhľadávať ľudskú popularitu či priazeň mocných.
„Ja som starý farár, do truhly si popularitu nezoberiem. Dôležitá je jediná priazeň – tá Božia,“ dodal. Keď ho ľudia urážajú alebo špinia jeho meno, berie to ako príležitosť na obetu a požehnanie pre druhých.
