Významné právne rozhodnutie týkajúce sa hraníc náboženskej slobody verejných činiteľov priniesol v polovici novembra kolumbijský najvyšší správny súd. S hlbokou symbolikou pre katolícky svet padol verdikt práve 13. novembra – teda na tradičný fatimský deň v mesiaci, keď si veriaci pripomínajú posolstvá zjavení Panny Márie vo Fatime, ktoré sa v roku 1917 odohrávali vždy trinásteho dňa v mesiaci.
Podľa informácií portálu InfoVaticana piata sekcia Štátnej rady Kolumbie (Consejo de Estado) v tento deň zamietla ústavnú sťažnosť podanú proti prezidentovi Abelardovi de la Espriellovi.
Žalobu podal občan Román Camilo Díaz Fernández a okrem prezidenta smerovala aj proti ministerke kultúry Paole Holguínovej a vtedajšiemu ministrovi vnútra Rodrigovi Larovi. Sťažovateľ namietal, že prezidentove konanie z 28. augusta na Bolívarskom námestí v Bogote – kde sa konala sviečková modlitbová vigília na pamiatku obetí zemetrasenia z 10. augusta – predstavovalo neprípustné uprednostňovanie jedného náboženského vyznania.
Súd dospel k záveru, že hlava štátu neporušila princíp náboženskej neutrality štátu, keď počas verejného podujatia korunovala sochu Panny Márie Fatimskej a v oficiálnych prejavoch zvolala tradičný katolícky pozdrav „Nech žije Kristus Kráľ!“ (¡Viva Cristo Rey!).
Súd uznal humanitárny rozmer a náboženskú slobodu jednotlivca
Piata sekcia Štátnej rady však tieto námietky odmietla. Podľa odôvodnenia súdu bola korunovácia mariánskej sochy súčasťou podujatia, ktoré malo jasný a dostatočný civilný a humanitárny účel – prejavenie solidarity a podpory obetiam ničivého zemetrasenia. Súd zároveň nevidel pochybenie ani v tom, že Ministerstvo kultúry poskytlo zdroje na organizáciu tohto zhromaždenia.
Rozsudok sa dotkol aj ďalších verejných prejavov úcty k náboženským tradíciám zo strany hlavy štátu, vrátane nasadenia jarmulky (malá okrúhla látková alebo háčkovaná čiapočka, ktorú nosia židovskí muži na temene hlavy ako prejav úcty a bázne pred Bohom) počas diplomatických rokovaní s Izraelom či návštevy synagógy v meste Barranquilla. Súd zdôraznil, že prítomnosť náboženských gest na oficiálnych podujatiach neznamená, že by sa samotný štát stotožňoval s konkrétnou vieroukou.
Osobitnú pozornosť venoval súd zvolaniu „Nech žije Kristus Kráľ!“, ktoré prezident použil pri svojej inaugurácii aj v ďalších prejavoch. Podľa sudcov si hlava štátu, rovnako ako každý iný občan, zachováva ústavné právo na slobodu svedomia, vyznania a prejavu, ktoré výkonom verejnej funkcie nezaniká. Prezident de la Espriella v reakcii na verdikt uviedol, že jeho viera je prirodzenou súčasťou jeho osobných presvedčení, pričom zdôraznil, že Kolumbia zostáva sekulárnym štátom garantujúcim náboženskú slobodu pre všetkých.
Druhý verdikt z toho istého dňa nariadil prezidentovi ospravedlnenie
V ten istý deň, 13. novembra, však ten istý súdny orgán rozhodoval aj o ďalšej sťažnosti, ktorú podal občan hlásiaci sa k ateizmu. V tomto druhom prípade dala Štátna rada za pravdu sťažovateľovi. Predmetom sporu boli prezidentove vyjadrenia z 15. októbra na pôde Ministerstva kultúry, kde hlava štátu použila slovné spojenie „ateistický sociálny komunizmus“.
Podľa názoru súdu tieto slová stigmatizovali občanov bez náboženského vyznania. Súd preto prezidentovi nariadil, aby do piatich dní vydal verejné vyhlásenie, v ktorom uzná, že aj nenáboženské presvedčenie požíva ústavnú ochranu, do 48 hodín odstránil videozáznamy tohto prejavu zo svojich komunikačných kanálov a v budúcnosti sa zdržal výrokov, ktoré by mohli znevažovať občanov na základe ich viery alebo jej absencie. Súd tak jasne oddelil slobodné verejné prejavy katolíckej zbožnosti prezidenta od jeho politických výrokov na adresu neveriacich.
zdroj: Info Vaticana
