Súčasná diskusia o povahe vojenských konfliktov v rámci katolíckeho sveta naberá na intenzite. Podnetom sa stali nedávne vyjadrenia pápeža Leva XIV., ktorý v súvislosti s narastajúcim napätím na Blízkom východe zaujal radikálne odmietavý postoj k akejkoľvek forme ozbrojeného násilia. Táto pozícia však vyvolala kritiku nielen v politických kruhoch, ale aj medzi teológmi, ktorí upozorňujú na stáročnú tradíciu učenia o spravodlivej vojne.
Kritika JD Vancea a hľadanie teologickej presnosti
Do debaty vstúpil aj americký viceprezident JD Vance. Pápežovi vyčítal prílišné zjednodušovanie kresťanskej tradície. Vance argumentuje, že absolútne odsúdenie každého, kto „zdvihne meč“, v praxi vymazáva rozdiel medzi agresorom a obrancom. Ako historický príklad uviedol vylodenie v Normandii, pričom vyjadril presvedčenie, že v boji proti nacizmu stál Boh na strane spojeneckých vojsk.
Napriek tomu, že Vance síce správne poukazuje na potrebu teologickej nuansy, jeho postoj je komplikovaný jeho vlastnou obhajobou amerického ťaženia proti Iránu. Tu narážame na dôležitý bod: uznanie existencie spravodlivej vojny neznamená automatické požehnanie pre súčasné geopolitické ambície veľmocí. Katolícka morálka totiž vyžaduje prísne splnenie podmienok, ako sú legitímna autorita, spravodlivý dôvod a správny úmysel, čo sa v moderných preventívnych konfliktoch hľadá len ťažko.
Historické svedectvo: Keď Boh žehnal zbraniam
Ako sa zdá, problémom Levovho vyjadrenia je celkové spochybnenie legitimity vojen. Avšak, v dejinách kresťanstva nachádzame jasné príklady, kedy Cirkev nielen pripúšťala, ale aj morálne podporovala ozbrojenú obranu viery a vlasti, spomenieme len niekoľko z nich:
- Svätá Jana z Arku, ktorej Boh zveril velenie nad francúzskymi vojskami, aby oslobodila svoju krajinu. Jej kanonizácia potvrdzuje, že vojenské poslanie v spravodlivej veci môže byť cestou k svätosti.
- Svätý Ferdinand III. Kastílsky: Panovník, ktorý zasvätil svoj život znovudobytiu španielskych území spod nadvlády Maurov, pričom jeho boj bol vnímaný ako morálna povinnosť kresťanského kráľa chrániť svoj ľud.
- Bitka pri Lepante (1571): Víťazstvo kresťanskej flotily nad osmanskou presilou je v tradícii neoddeliteľne spojené s modlitbou ruženca, ku ktorej vyzval pápež sv. Pius V. Úspech v tejto námornej bitke sa dodnes oslavuje ako priamy Boží zásah na záchranu Európy pred násilnou islamizáciou.
Sväté písmo pritom v Starom zákone na mnohých miestach opisuje situácie, kedy Boh priamo zasahoval do bojov Izraela alebo dával vojenské pokyny vodcom ako Jozue či Dávid. Kráľ Dávid v žalmoch dokonca oslavuje Hospodina ako toho, kto učí jeho ruky bojovať.
Napätie v súčasnom učení
Lev XIV. však vo svojich posolstvách formuluje stanovisko bez potrebných výhrad, pričom uvádza, že Boh nepočúva modlitby tých, ktorí vedú vojnu, a že Kristus akýkoľvek boj absolútne odmieta. Takýto prístup sa však javí byť v rozpore s tým, čo učil svätý Tomáš Akvinský, učiteľ Cirkvi, ktorý jasne definoval, kedy je použitie sily nielen dovolené, ale priam morálne nevyhnutné na ochranu spoločného dobra.
Zatiaľ čo je legitímne a potrebné odmietať nespravodlivú agresiu, akou môže byť napríklad súčasná eskalácia v Iráne, úplné vymazanie konceptu spravodlivej obrany riskuje stratu kontinuity s katolíckou doktrínou. Úlohou veriacich a teológov tak zostáva rozlišovať medzi svätým úsilím o mier a kapituláciou pred zlom, ktorá by v konečnom dôsledku mohla viesť k ešte väčšiemu utrpeniu nevinných.
Tradičná katolícka doktrína o spravodlivej vojne, sformovaná svätým Tomášom Akvinským na základe myšlienok svätého Augustína, stanovuje, že vojenský konflikt je morálne obhájiteľný len pri súčasnom splnení viacerých kritérií. Základom je, aby vojnu iniciovala výhradne legitímna štátna moc zodpovedná za spoločné dobro, nie súkromné osoby, pričom musí existovať oprávnený dôvod v podobe reakcie na konkrétnu krivdu či nespravodlivosť zo strany útočníka. Nevyhnutnosťou je tiež správny úmysel zameraný na dosiahnutie mieru a potlačenie zla, nie na krutosť či osobný prospech, pričom ako učil Pius XII., dôraz sa kladie aj na proporcionalitu, teda aby obranné prostriedky nespôsobili väčšie škody než samotné bezprávie. V opačnom prípade môže mať človek povinnosť podriadiť sa nespravodlivosti. Z pohľadu svätého Augustína navyše platí, že absolútne odmietanie boja možno vnímať ako prejav zbabelosti, keďže morálnym problémom nie je vojna ako taká, ale skôr sprievodné zlo a hriešne motívy, ktoré ju často zneužívajú.
zdroj: ABC NEWS, LIFESITENEWS