Španielska vláda pod vedením „osvieteného“ progresivizmu dostala lekciu z pokory. Pedro Sánchez, ktorého kabinet sa snaží vybudovať nové, sekulárne Španielsko bez krížov a svätenej vody, narazil na nečakanú prekážku: na rodiny obetí vlakového nešťastia v Adamuze, ktoré si dovolili odmietnuť jeho ponuku na „štátnu poctu“ v sterilnom, laickom balení.
Keď ideológia narazí na prázdne stoličky
Pôvodný plán bol ambiciózny, priam „pokrokový“. V Huelve sa mal 31. januára konať štátny obrad – bez kňaza, bez modlitby, bez nádeje na vzkriesenie, zato s dostatkom politických fráz. No stalo sa niečo, s čím ministerskí úradníci v Madride nepočítali. Väčšina rodín, najmä tých z provincie Huelva, kde viera stále znamená viac než vládne obežníky, účasť na tomto divadle jednoducho odmietla.
Vláda tak bola nútená ceremóniu potupne zrušiť. Oficiálny dôvod? „Nedostatočné potvrdenie účasti.“ V preklade do reality: Sánchez prišiel usporiadať oslavu ateizmu nad rakvami, ale pozostalí mu odkázali, že o jeho sekulárne litánie nestoja.
„U nás sú chorí v rukách Panny Márie“
Provincia Huelva je krajom, kde sa o životných tragédiách nerozpráva v pojmoch „sociálnej solidarity“, ale v kľačadle pred oltárom. Pre 27 rodín z celkových 45 obetí, ktoré pochádzali práve odtiaľto, bola predstava „pohrebu bez Boha“ nielen nedostatočná, ale priam urážlivá.
„V Huelve sa nedá urobiť laický pohreb. Tu sú chorí a trpiaci v rukách Panny Márie,“ zaznelo z úst sestry jednej z obetí v televíznom rozhovore.
Tieto slová sú fackou do tváre kabinetu, ktorý sa snaží vymazať kresťanskú identitu národa. Zatiaľ čo Madrid chcel organizovať esteticky čistý, nábožensky neutrálny ceremoniál, v mestečkách ako Punta Umbría či Aljaraque sa už dávno zvonilo na katolícke pohreby. Španielsky ľud opäť raz ukázal, že v momente extrémnej bolesti nehľadá útechu v ústave, ale v Evanjeliu.
Dilema koruny a tiene slobodomurárstva
Kým predseda andalúzskej vlády Juanma Moreno už potvrdil účasť na tradičnom katolíckom pohrebe, nad účasťou samotného Sáncheza visí otáznik. Zdá sa, že bez ideologickej agendy mu účasť na cudzom smútku nedáva zmysel.
Ešte zaujímavejšia však bude reakcia Kráľovského dvora. Ten sa v poslednom čase až podozrivo komfortne udomácnil v laicistickej estetike, ktorú mnohí vnímaví pozorovatelia prirovnávajú skôr k rituálom slobodomurárskej proveniencie než k tradíciám katolíckych monarchov. Kráľovská rodina teraz stojí pred voľbou: bude pokračovať v hre na „neutrálne ticho“, alebo si spomenie na titul „katolíckych veličenstiev“ a postaví sa na stranu ľudu, ktorý pochováva svojich mŕtvych s pohľadom upretým k nebu?
Lekcia pre pokrokových inžinierov
Pokus premeniť smútok na politický nástroj sekularizmu zlyhal na celej čiare. Ukázalo sa, že priepasť medzi „oficiálnym Madridom“ a skutočným Španielskom je hlbšia než kedykoľvek predtým. Sánchezova vláda zistila, že hoci môže kontrolovať zákony, nemá moc nad dušami ľudí, ktorí vedia, že bez kríža nemá smrť žiadne vysvetlenie – a život žiadny cieľ.
zdroj: Info Vaticana