Nemecká biskupská konferencia (DBK) vydala dokument s názvom „Stvorení, vykúpení a milovaní. Viditeľnosť a uznanie sexuálnej rozmanitosti v škole“, ktorý funguje ako edukačná príručka obhajujúca „bezpodmienečné prijatie všetkých sexuálnych orientácií a rodových identít“ v katolíckych školách.
Namiesto toho, aby osvetlil výchovu pravdou Evanjelia, text bez výhrad preberá slovník a postuláty rodovej ideológie v mene údajnej „pastorácie inklúzie“.
Ideologická kapitulácia pred dominantnou kultúrou
Dokument, pod ktorým je podpísaný drážďanský biskup Heinrich Timmerevers, tvrdí, že škola má byť „miestom, kde deti a mládež nájdu ochranu pred diskrimináciou a zažijú prijatie vo svojom individuálnom rozvoji.“
To, čo sa však prezentuje ako rešpekt, sa stáva ideologickou kapituláciou pred dominantnou kultúrou. Táto kultúra popiera prirodzený rozdiel medzi mužom a ženou a usiluje sa nanútiť relativistické videnie ľudskej osoby. Ide priamo proti Biblii, Zjaveniu a Sv. Písmu, ktoré jasne učí, že Boh stvoril muža a ženu.
Inšpirované Synodálnou cestou a sekulárnym myslením
Dokument je zasadený do kontextu záverov Nemeckej synodálnej cesty, ktorá v posledných rokoch presadzuje „prehodnotenie“ katolíckej sexuálnej morálky vo svetle súčasných teórií o identite a orientácii. Táto reinterpretácia nahrádza zjavenú pravdu subjektívnym sebavnímaním, čím vyprázdňuje kresťanskú antropológiu.
Text dokonca odporúča školenie učiteľov v témach LGBTQ+ a prijatie „rodovo neutrálneho jazyka“ – výrazov prevzatých priamo z ideologickej agendy OSN a queer hnutí.
Žiadaním, aby pedagógovia „zviditeľnili sexuálnu rozmanitosť“ a vyhýbali sa „akémukoľvek morálnemu posudzovaniu“, nemeckí biskupi opúšťajú kresťanské rozlišovanie a legitimizujú videnie človeka oddelené od svojho Stvoriteľa.
Ide o pastoračnú a doktrinálnu zradu, ktorá zamieňa milosrdenstvo so súhlasom s omylom.
Katolícka náuka je zamlčaná
Katechizmus Katolíckej cirkvi učí, že každá osoba si zaslúži úctu a súcit, avšak homosexuálne akty „nemôžu byť v nijakom prípade schvaľované“ (KKC, č. 2357). Nič z toho sa v texte DBK neobjavuje. Namiesto toho sa nemeckí biskupi odvolávajú na lásku bez pravdy, redukujúc milosrdnú lásku na čisté emocionálne prijatie.
Dokument dokonca tvrdí, že „nebudú vydávané sexuálno-morálne súdy“ a že „každá ľudská identita dosahuje svoje posvätenie v Kristovi“ – veta, ktorá úplne falošne ospravedlňuje akýkoľvek životný štýl.
Zamlčanie katolíckej morálnej náuky je také zjavné, že dokument by mohla podpísať akákoľvek sekulárna skupina obhajujúca rozmanitosť. Pod rétorikou inklúzie sa legitimizuje popretie prirodzeného poriadku a znetvoruje sa tvár kresťanskej výchovy.
Katolícke školy na ceste sekularizácie
Prenesením rodovej ideológie do vzdelávacieho prostredia nemecká biskupská konferencia ohrozuje identitu katolíckych škôl. Namiesto toho, aby boli miestami, kde sa formuje svedomie podľa pravdy Evanjelia, hrozí nebezpečenstvo, že sa premenia na priestory ideologického indoktrinovania. To, čo by mala byť výchova k pravde a cnosti, sa degraduje na katechézu relativistickej tolerancie.
Dokument taktiež povzbudzuje LGBTQ+ učiteľov, aby boli „viditeľnými vzormi“ pre svojich žiakov a tvrdí, že sexuálna orientácia „už nemôže byť dôvodom na prepustenie alebo vylúčenie“ po reforme cirkevného kódexu Grundordnung z roku 2022. To znamená, že sa v katolíckych inštitúciách normalizuje to, čo Učiteľský úrad Cirkvi vždy považoval za protikladné k svedectvu života, ktoré si vyžaduje služba vzdelávania v Cirkvi.
Zmätenie veriacich a povinnosť hovoriť pravdu
Tento obrat Cirkvi v Nemecku nie je nový, ale každý nový dokument potvrdzuje proces doktrinálnej dezintegrácie, ktorý znepokojuje mnohých katolíkov. Snaha o „modernizáciu“ pastoračného jazyka vyústila do pastorácie bez viery, kde sa už nehovorí o hriechu a milosti, ale len o inklúzii, uznaní a rozmanitosti.
Je to víťazstvo ducha sveta nad Duchom Božím.
Tvárou v tvár tomuto zmätku je potrebné pripomenúť, že skutočná milosrdná láska nespočíva v schvaľovaní všetkého, ale v hovorení pravdy s láskou. Ako učil Benedikt XVI. v encyklike Caritas in Veritate (č. 3): „Bez pravdy upadá láska do číreho sentimentalizmu. Láska sa stáva prázdnym obalom, ktorý sa ľubovoľne vypĺňa.“
Naliehavosť bratskej korekcie
Pred pár dňami pápež Lev XIV. publikoval svoju druhú apoštolskú listinu, tentoraz venovanú výchove. V dokumente „Navrhovanie nových máp nádeje“ (Disegnare Nuove Mappe di Speranza) tvrdí, že:
„Katolícka škola je prostredie, v ktorom sa prelína viera, kultúra a život. Nie je to jednoducho inštitúcia, ale živé prostredie, v ktorom kresťanská vízia preniká každou disciplínou a každou interakciou. Vychovávatelia sú povolaní k zodpovednosti, ktorá presahuje pracovnú zmluvu: ich svedectvo má rovnakú hodnotu ako ich lekcia.“
Dokument „Stvorení, vykúpení a milovaní“ nie je pastoračnou pomocou, ale ďalším krokom morálneho a doktrinálneho kolapsu, ktorým prechádza značná časť nemeckého episkopátu. Jeho autorom zrejme viac záleží na tom, aby sa zapáčili médiám, než na záchrane duší — a otvorene protirečia aj pápežovi. Je nevyhnutné, aby Rím zasiahol a zastavil tento obrat, ktorý nahlodáva vieru mladých a znetvoruje svedectvo Cirkvi.
Katolícka výchova sa nemôže stať pobočkou aktuálnych ideológií. Jej poslaním nie je propagovať sebavnímanie, ale viesť k stretnutiu s pravdou Krista, jediného, ktorý človeku v skutočnosti zjavuje, kým je. A táto pravda sa nemení s módnymi trendmi.
zdroj: Info Vaticana