Ľubovoľnú spomienku na sv. Ľudovíta M. Grigniona z Montfortu slávime 28. apríla, vo výročný deň jeho smrti. Zomrel v roku 1716. Mal iba 43 rokov. Z jeho životopisu sa dozviete, prečo. Založil tri rehole: kňazov, rehoľných sestier a rehoľných bratov. Zakladal katolícke školy, nábožné spoločenstvá, staval kalvárie, zaviedol duchovnú správu v armáde…
Za 10 rokov obrátil Bretónsko. Ovocie je dodnes. Francúzi hovoria: Má vieru ako bretónsky sedliak. Louis Pasteur, veľký vedec a hlboko veriaci katolík na poznámku: Pán profesor, vy máte takú vysokú vedu a pritom máte takú vieru ako bretónsky sedliak, odpovedal: Keby som mal vyššiu vedu, mal by som vieru ako bretónska sedliačka. Napísal veľa kníh. V slovenčine dostať od neho viaceré. Najznámejšia je: O pravej úcte k P. Márii.
Pápež Ján Pavol II. o sv. Ľudovítovi
Sv. Ján Pavol II. si vzal odtiaľ heslo: Totus tuus. V encyklike Redemptoris Mater (48) píše: ´Pripomínam postavu sv. Ľudovíta M. Grigniona z Montfortu, ktorý odporúčal kresťanom zasvätiť sa Kristovi prostredníctvom P. Márie ako účinný prostriedok žiť verne podľa krstných záväzkov.´ ´Táto dokonalá úcta je nevyhnutnou pre toho, kto sa chce bez výhrad darovať Kristovi a jeho dielu vykúpenia´ (Dialógy s Jánom Pavlom II.)
Viackrát nám povedal: ´Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti P. Márii (9. XI. 1996). Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku (9. XI. 2006). Milovaní, prispejte svojou bohatou kresťanskou tradíciou k budovaniu identity novej Európy (11. IX. 2003).´
Svätí o pravej úcte k Panne Márii
Sv. Matka Terézia z Kalkaty žila túto duchovnosť a sestry majú povinnosť čítať O pravej úcte k P. Márii. Pripravuje sa blahorečenie Chiary Lubichovej, zakladateľky hnutia Focoláre. Focolári majú povinnosť čítať toto dielo. Začal sa proces blahorečenia belgického kráľa Baudouina (1930 – 1993), ktorý žil toto zasvätenie. Čo tak začať sa učiť v jubilejnom roku od tých, ktorí mali veľký vplyv na svoju dobu?
Ak niekto chce mať ovocie, musí mať strom, ktorý mu ho urodí. Kto chce mať J. Krista, musí mať Máriu, lebo Ježiš je jediným plodom Márie. Požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Cirkev učí: Skrze Máriu k Ježišovi. Pravá úcta k P. Márii je vnútorná, dôverná, svätá, vytrvalá a nezištná. Je ľahkou, krátkou, dokonalou a spoľahlivou cestou na dosiahnutie zjednotenia s Pánom. Ako v prirodzenom poriadku jestvujú určité tajomstvá, vynálezy, že za malú námahu sa dosiahne veľký výkon, podobne je to i v nadprirodzenom poriadku. Takým je TAJOMSTVO MÁRIE, pravá úcta, čo som roky požehnane šíril a predkladám ti ju. Predurčená duša, hľa tajomstvo, ktoré mi odkryl Najvyšší. Skôr ako pôjdeš ďalej v túžbe poznať pravdu, nábožne a na kolenách sa pomodli Zdravas, Hviezda Morská a Príď, Duchu Svätý, tvorivý, aby si si vyprosila milosť porozumieť a zaľúbiť si toto božské tajomstvo.
Zdravas’, Hviezda morská,
jasná rajská brána,
slávna Matka Božia,
pritom večne Panna.
Prijmúc ono „Ave“,
čo ti anjel spieva,
vráť nám milosť a zmeň
v opak meno Eva.
Trestancom sním putá,
slepcom zažni svetlo,
odvráť zlo, by dušu
vždy len dobro stretlo.
Ukáž sa sťa matka,
aby skrze teba
ujal sa nás ten, čo
pre nás zišiel z neba.
Prevyšuješ všetky
a máš srdce vľúdne;
očisť naše, nech je
pokorné a cudné.
Pomôž nám žiť čisto,
k nebu kráčať isto,
kde nás radosť spojí
s Kristom, veď sme svoji.
Nech sa večne vzdáva
Otcu, Synu sláva,
aj Duchu buď chvála
rovná, neskonalá. Amen.
Príď, Duchu Svätý, tvorivý
príď svojich verných navštíviť;
naplň nám srdcia milosťou,
ktoré si stvoril múdrosťou.
Tešiteľom si nazvaný,
dar Boží z neba nám daný,
zdroj živý, láska, oheň v nej
i pomazanie duchovné.
Ty darca darov sedmorých,
prst Boží v dielach stvorených;
ty, prisľúbenie Otcovo,
dávaš reč, slovo Pánovo.
Osvieť nás, ducha posilňuj,
do sŕdc vlej lásku ohnivú;
keď telo klesá v slabosti,
vzpriamuj ho silou milosti.
Pred nepriateľom ochráň nás,
svoj pokoj daj nám v každý čas;
nech vždy pod tvojím vedením
vyhneme vplyvom škodlivým.
Nauč nás Otca poznávať
a jeho Syna milovať
a v teba, Ducha obidvoch,
daj veriť vždy, vo všetkých dňoch. Amen.
Duša drahá, Božou vôľou je, aby si sa stala svätou. V čom naša svätosť spočíva? Že sa Kristovi pripodobníme, že sa s ním zjednotíme, ba čo viac, že sa v Krista pretvoríme. Sochár môže urobiť sochu dvoma spôsobmi. 1) Poslúži si svojím nadaním, silou, znalosťami a kvalitou svojich nástrojov. 2) Môže ju uliať vo forme. Sv. Augustín vraví: Mária, keby som ťa nazval formou Boha, si perfektná a živá. V Márii sa svätí teda nekrešú, ale odlievajú. No do formy sa musí naliať čo je tekuté, čo jej neodporuje. Musíš roztaviť starého Adama a naliať sa do Márie, aby ťa Duch Svätý pretvoril na svätca nebývalého formátu. Ktokoľvek sa do nej vleje a nechá sa zušľachťovať, tam prijme všetky rysy J. Krista. Keďže Mária sa Kristovi zo všetkých stvorení najviac pripodobnila, zo všetkých pobožností práve úcta k najsvätejšej Panne, jeho svätej Matke, najviac dušu zasvätí a jemu prispôsobí. A čím viac jej bude duša oddaná, tým viac bude oddaná J. Kristovi.
Aby sme sa stali svätými, musíme používať prostriedky, ktorými sa posväcujeme: pokora, modlitba, umŕtvovanie, odovzdanie sa do Božej Prozreteľnosti a podriadenie sa Božej vôli. Avšak absolútne nutná je Božia milosť. Archanjel Gabriel hovoríMárii: našla si milosť u Boha. Našla milosť u Boha pre seba, je Božia Matka, ale i pre ľud. Ona dala bytie a život Pôvodcovi milosti, preto ju nazývame Matkou milosti. Ako v prirodzenom poriadku má dieťa otca i matku, tak v poriadku milosti treba, aby pravé Božie dieťa malo Boha za otca a Máriu za matku. Keďže Mária formovala Hlavu predurčených, J. Krista, jej tiež prináleží formovať údy tejto Hlavy. Matka nerodí hlavu bez údov, ani údy bez hlavy. Ktokoľvek chce byť údom J. Krista, musí byť formovaný v Márii. Duch Svätý zostúpil na Máriu a splodil v nej, cez ňu a z nej J. Krista a nikdy ju nezapudil. Sv. Augustín vraví: predurčení sú v tomto svete uzatvorení v Máriinom lone a vyjdú na svetlo keď ich táto dobrá Matka porodí pre večný život.
Nekonečná Múdrosť nesmierne túžila osláviť Boha, svojho Otca, a spasiť ľudí a nenašla na to dokonalejší ani rýchlejší spôsob, než sa podrobiť presvätej Panne vo všetkom. Svojmu Otcovi vzdala viac slávy počas svojho podriadenia sa a závislosti na svätej Panne, než by mu mohla vzdať využitím tých tridsiatich rokov na konanie zázrakov, kázanie po celej zemi, obracanie všetkých ľudí. Otec daroval a daruje svojho Syna iba skrze ňu, tvorí deti a dáva svoje milosti iba skrze ňu. Duch Svätý svoje dary i priazne udeľuje iba skrze ňu. To nás vedie k veľkej pokore, ktorú Boh miluje nad všetky čnosti. Duša, ktorá sa vyvyšuje, ponižuje Boha, ktorá sa pokoruje, Boha vyzdvihuje. Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. Akými mocnými sa stávame, keď sme vyzbrojení zásluhami a príhovormi takej dôstojnej Matky Boha, ktorá – ako hovorí svätý Augustín – láskyplne premohla Všemohúceho.
Podstatná praktika tejto úcty spočíva v konaní všetkého s Máriou, v Márii, pre Máriu a cez Máriu, aby sme to dokonalejšie konali s Kristom, v Kristovi, pre Krista a cez Krista. Ak dávame jej, nutne dávame Ježišovi. Vnútorný život a duchovnú činnosť žijeme v závislosti od nej. Treba si vybrať význačný deň, aby sme sa dobrovoľne a z lásky, bez akejkoľvek výhrady celkom úplne, dali, zasvätili a obetovali: Totus tuus, celý tvoj a všetko, čo mám, je tvoje, ó môj milý Ježišu, skrze Máriu, tvoju svätú Matku. Touto oddanosťou obetuje Ježišovi skrze Máriu všetko, čo má duša najdrahšie a čoho obetu žiadna rehoľa nevyžaduje. Je to právo rozhodovať o sebe samom a cene svojich činov. Presvätej Panne sa prenecháva úplná dispozícia privlastniť ich podľa jej vôle k najväčšej Božej sláve, ktorú ona sama pozná dokonale. Necháva sa jej celá odčiňujúca i vyprosujúca hodnota našich zásluh, aby ich rozdeľovala a privlastňovala komu sa jej páči. Takže po obetovaní, ktoré sa tak učinilo, hoci bez akéhokoľvek sľubu, človek už nie je viac vlastníkom žiadneho dobra, ktoré koná. Naše zásluhy sa touto úctou dobre ukladajú do rúk Svätej Panny, aby ich strážila, rozmnožovala a skrášľovala. A ak po tomto zasvätení sa Svätej Panne chceme uľaviť nejakej duši v očistci, zachrániť nejakého hriešnika, pomôcť niekomu, treba ju pokorne o to prosiť a držať sa toho, ako ona rozhodne, bez toho, že by sme to poznali. Hodnota našich skutkov bude rozdelená tou rukou, ktorou si Boh slúži.
Presvätá Panna sa nikdy nenechá predbehnúť v láske a štedrosti. Keď vidí, že sa jej ktosi daruje celý, aby si ju uctil i slúžil jej a zbaví sa toho najcennejšieho, len aby ju ozdobil, potom sa mu dáva aj ona úplne celá neomylne. Keby som nemal iný motív okrem toho, že je prostriedkom zachovať ma a vzrastať mi v Božej milosti, musel by som horieť za ňu. Ja svojich milovníkov milujem. Miluje ich láskou účinnou; veľkým množstvom milostí ich chráni, aby neupadali v čnosti a nestratili milosť jej Syna. Ponára dušu do hlbín svojich milostí, dáva jej svoje čnosti. Keď skrze milosť božská Mária je Kráľovnou v duši, jestvuje nejaký zázrak ktorý by tam nevykonala, keď treba? Stále viac a viac treba v sebe formovať obraz Presvätej Panny. Ona je pravým pozemským rajom nového Adama. Vziať si Svätú Pannu ako dokonaný vzor všetkého, čo treba konať.Ísť k nášmu Pánovi len cez jej príhovor i jej vplyv na neho. Idúc k Bohu cez Máriu, to je Máriino konanie v tebe a v dôsledku toho bude veľmi vznešené. Dáva veľkú vnútornú slobodu Božieho dieťaťa,zbavuje dušu škrupúľ i otrockého strachu,rozširuje srdce svätou dôverou v Boha,inšpiruje nežnou detinskou láskou. Ako veľmi oslavujeme Boha, keď sa podľa vzoru Ježiša podriaďujeme Márii!
Ktorí by sa chceli pripojiť k tejto osobitej úcte najprv nech sa aspoň dvanásť dní venujú vyprázdňovaniu od ducha sveta, ktorý je v rozpore s duchom J. Krista. Lebo aby sa mohli stať svätcami, nesmú byť svetákmi. Potom nech tri týždne venujú napĺňaniu sa J. Kristom skrze presvätú Pannu. Tu je poriadok, ktorý môžu zachovať. Nech si počas prvého týždňa všetkými svojimi modlitbami a skutkami zbožnosti vyprosujú poznanie seba samých a ľútosť nad svojimi hriechmi. A nech všetko konajú v duchu pokory. Na tento cieľ môžu, ak chcú, meditovať čo som povedal o našom skazenom základe. Nech sa denne utiekajú k presvätej Panne a nech ju prosia o tú veľkú milosť, ktorá musí byť základom pre ostatné. Nech sa denne modlia litánie k Duchu Svätému, Zdravas, Hviezda morská, jej litánie a modlitbu k Duchu Svätému. Počas druhého týždňa nech sa vo všetkých svojich modlitbách a skutkoch usilujú poznávať presvätú Pannu. Nech si toto poznanie vyprosujú od Ducha Svätého. Môžu čítať a meditovať, čo sme o nej povedali. Nech sa modlia litánie k Duchu Svätému a Zdravas’, Hviezda morská, k tomu ešte ruženec, alebo aspoň päť desiatkov na tento úmysel. Tretí týždeň nech sa napĺňajú poznaním J. Krista. Môžu čítať a meditovať, čo sme o ňom povedali. Nech sa modlia litánie k Duchu Svätému, Zdravas, Hviezda morská a denne pridajú litánie k Najsvätejšiemu menu Ježiš.
Po skončení troch týždňov si vykonajú spoveď a sv. prijímanie na úmysel darovania sa J. Kristovi. A po prijímaní, ktoré sa pričinia vykonať podľa môjho návodu, sa pomodlia modlitbu zasvätenia a podpíšu ju. Bude vhodné, ak v ten deň zaplatia nejakú daň J. Kristovi a jeho svätej Matke. Ako pokánie za svoje minulé nevernosti svojim krstným sľubom, na uistenie o svojej závislosti na moci Ježiša a Márie. Či už pôst, umŕtvenie, almužnu, sviecu. Aspoň raz ročne, v tento deň, si obnovia svoje zasvätenie, pričom zachovajú tie isté cvičenia počas troch týždňov. Tiež môžu každý mesiac i každý deň obnovovať si to všetko pár slovami: Totus tuus… Slávia každý rok s osobitnou nábožnosťou slávnosť Zvestovania. Po všetky dni svojho života sa budú modliť korunku svätej Panny, ak im to nerobí ťažkosti. Skladá sa z troch Otče náš a dvanásť Zdravas, ku cti dvanástich výsad a predností presvätej Panny. Na záver: Pod tvoju ochranu. A často Magnifikat, aby ďakovali Bohu za jeho dobrodenia a obdržali ich znovu.
Pred svojím krstom sme patrili diablovi, boli jeho otrokmi. No počas svojho krstu sme sa vlastnými ústami alebo ústami svojich krstných rodičov zriekli satana a potom sme si z lásky vybrali J. Krista za svojho Učiteľa a Pána. Sv. Tomáš píše: ľudia skladajú pri svätom krste sľub, že sa zriekajú diabla a jeho márností. A sv. Augustín dodáva: To je náš najväčší a najpotrebnejší sľub, ktorým sme sa zasľúbili zotrvať v Kristovi. A práve touto pobožnosťou sa zriekame diabla, sveta, hriechu a tiež samých seba, aby sme sa celí oddali J. Kristovi rukami P. Márie. Pri krste obyčajne za nás hovoria krstný otec i matka. No pri tejto pobožnosti konáme to sami. Pri svätom krste sa neoddávame J. Kristovi cez ruky Márie, aspoň nie výslovne. Touto oddanosťou sa výslovne dávame nášmu Pánovi cez ruky Márie a zasväcujeme mu cenu všetkých našich skutkov. Táto úcta spočíva v daní sa Márii ako otrok. (Sv. Ján Pavol II., ktorý žil túto duchovnosť a mal heslo Totus tuus, vysvetľuje: ´Slovo /otroctvo/ môže vadiť našim súčasníkom… nenachádzam v tom žiadnu ťažkosť… slová sväté otroctvo znamenajú, že by sme nemohli lepšie použiť našu slobodu… /ktorá/ sa meria mierou lásky, ktorej sme schopní… Toto je čo nám chcel autor povedať.´) Sú tri druhy otroctva. Prvé je otroctvo z prirodzenosti: ľudia dobrí i špatní sú otrokmi Boha týmto spôsobom. Druhé je otroctvo z prinútenia: diabli a zatratení sú Božími otrokmi týmto spôsobom. Tretie je otroctvo z lásky a dobrovoľnosti; a to je to, ktorým sa musíme zasvätiť Bohu skrze Máriu, spôsobom najdokonalejším, akým si stvorenie môže poslúžiť, aby sa mohlo darovať svojmu Stvoriteľovi. Je veľký rozdiel medzi sluhom a otrokom. Služobník chce plat za svoje služby; otrok ho vôbec nemá. Služobník je slobodný opustiť svojho pána, ak by chcel a slúži mu iba na čas. Otrok ho podľa práva nemôže opustiť, je mu viazaný navždy. Otroctvo z prinútenia má najužšiu závislosť, ktorá patrí človeku jedine voči jeho Stvoriteľovi. Oddávame sa celí najsvätejšej Panne, aby sme skrze ňu úplne celí patrili J. Kristovi.
Je veľmi ťažko vniknúť do ducha tejto úcty, ktorá robí dušu vnútorne závislou od Presvätej Panny a Ježiša skrze ňu. Náš Pán nás lanami lásky priťahoval, aby nám pripomínal, že nesmieme konať inak, len pod vplyvom tejto čnosti. Pretože ti dôverujem, ó, Božia Matka, zachránim sa. Pretože ma chrániš, ničoho sa nebudem báť. S tvojou záštitou a pomocou porazím a donútim k úteku mojich nepriateľov. Lebo byť ti oddaný je zbraňou spásy, ktorú Boh dáva tým, ktorých chce spasiť (sv. Ján Damascénsky).
Ak Duch Svätý zasadil vo vašej duši pravý Strom života, ktorým je úcta, ktorú som vám vysvetlil, treba, aby ste ho starostlivo pestovali, aby vás na svoj čas obdaril svojim plodom. Hľa, predurčená duša, spôsob jeho pestovania. Tento strom, zasadený do verného srdca, potrebuje byť pod šírym nebom bez akejkoľvek ľudskej podpory. Tiež sa netreba vôbec spoliehať na svoj ľudský dôvtip, alebo svoje čisto prirodzené talenty, alebo záruku či autoritu ľudí. Treba mať dôveru k Márii a opierať sa o jej istotu. Treba, aby sa duša týmto stromom stále zaoberala ako dobrý záhradník, strážila ho a dbala oň. Keďže má priniesť plod života, potrebuje byť ošetrovaný a zveľaďovaný stálym dohľadom a kontempláciou. Treba otrhávať i orezávať bodliaky a tŕnie, ktoré by časom mohli udusiť tento strom. Treba byť verný v umŕtvovaní a násilí voči sebe, orezávať i odstraňovať všetky neužitočné potešenia a prázdne zaoberanie sa tvormi, teda križovať svoje telo a chrániť si mlčanie a umŕtvovať svoje zmysly. Bdieť, aby mu húsenice neuškodili. Húsenicami sú láska k sebe a svojmu pohodliu, čo požierajú zelené listy a sľubné nádeje, že Strom prinesie plod. Lebo samo-láska a láska k Márii sa vôbec neznášajú. Nesmú sa k nemu nechať priblížiť šelmy, ťažké hriechy, ktoré by mohli už len svojím dotykom zabiť Strom života. Ani ich dych nesmie naň zostupovať, totiž ľahké hriechy, ktoré sú vždy veľmi nebezpečné, ak nás vôbec nemrzia. Treba tento božský strom stále zalievať prijímaniami, omšami a inými pobožnosťami. Netreba sa znepokojovať, ak naň fúka a otriasa ním vietor, lebo je nutné, že vietor pokušení doň fúka, že snehy i ľady ho chcú zničiť. Táto úcta k svätej Panne bude nutne napádaná a budú jej protirečiť. Ale ak sa vytrvá v jeho pestovaní, netreba sa ničoho báť. Ak budete takto pestovať svoj Strom života, zasadený Duchom Svätým vo vašej duši, zakrátko vyrastie a stane sa takým dokonalým, že v pravý čas aj vydá svoj plod cti a milosti, totiž premilého Ježiša, ktorý vždy bol i bude jediným plodom Márie.
Spracoval Juraj Augustín, kňaz BA arcidiecézy, pre Misiu Fatima
Viac na: www.montfortranci.sk