V uplynulých dňoch sa v katolíckych, najmä v tzv. tradičných kruhoch, rozprúdila búrlivá diskusia o novom dokumente s názvom „In unitate fidei“ (V jednote viery), ktorý bol zverejnený symbolicky k 1700. výročiu Prvého nicejského koncilu.
Kritici, ako napríklad tradičný katolík a komentátor Stephen Kokx ho označujú za „temný,“ vidiac v ňom ďalší krok k vytvoreniu jedného globálneho, svetovo akceptovaného kresťanstva, ktoré obetuje katolícku pravdu v mene ekumenickej jednoty s heretickými odnožami.
Komentátor cituje varovanie sv. Pia X. z roku 1910, ktorý predpovedal:
“[…organizuje sa] veľké hnutie apostázy za založenie jedného svetového náboženstva, ktoré nebude mať ani dogmy, ani hierarchiu, ani disciplínu pre myseľ, ani uzdu pre vášne.”
V čom teda spočíva záludnosť?
Hlavné znepokojenie vyvoláva skutočnosť, že dokument, po dlhom historickom úvode o Nicejskom koncile, predkladá podľa kritikov nebezpečnú ekleziológiu: Vidia v ňom majstrovký ťah pre vytvorenie jedného svetového náboženstva. Dokument šikovne kombinuje
- Historické „Vymazanie“: Dokument zámerne „vysúva“ z diskusie kľúčové historické udalosti: Tridentský koncil (ktorý odsúdil protestantizmus) a Veľkú schizmu (ktorá oddelila Východné ortodoxné cirkvi). Namiesto toho sa dokument sústreďuje len na Niceu, ako na „spoločné dedičstvo,“ ktoré je prijateľné pre protestantov, pravoslávnych aj katolíkov.
- „Vyznanie viery v Ježiša Krista“: Kritizovaná je najmä posledná časť dokumentu. Hovorí sa v nej o spoločnom pochopení, spoločnej modlitbe a zhromaždení v „jednej viere a jednej láske“, pričom sa majú opustiť teologické kontroverzie, ktoré „stratili svoj raison d’être.“
- Je to pokus nahradiť vyznanie viery v katolícke náboženstvo (jediné založené Kristom) generickým všeobecným vyznaním viery v Ježiša Krista, oddeľujúc tak Krista od Jeho Cirkvi.
„Musíme sa preto vyhnúť teologickým kontroverziám, ktoré stratili svoj raison d’être, aby sme rozvinuli spoločné pochopenie a ešte viac, spoločnú modlitbu k Duchu Svätému, aby nás zhromaždil v jednej viere a jednej láske.“ (úryvok z „In unitate fidei“, Paragraf 12)
Kritici argumentujú, že táto formulácia je priamym opakom storočnej katolíckej doktríny, podľa ktorej môže byť jednota dosiahnutá jedine návratom rozdelených kresťanov do Katolíckej Cirkvi, a nie vytvorením federácie, kde si každý ponechá svoje odlišné náuky. (protestanti, anglikáni, atď.)
Pápež Pius XI. – Mortalium Animos (1928)
Pius XI. v tejto encyklike ostro odsudzuje práve takúto myšlienku „federácie cirkví,“ kde by členovia mali ponechať svoje protichodné názory v otázkach viery, aby sa len „cítili ako bratia.“
“Tí, čo sú od nás oddelení, musia pokorne prosiť o svetlo z neba. Ak tak učinia, niet pochýb, že spoznajú jedinú pravú Cirkev Kristovu a vstúpia do nej.”
Arcibiskup Fulton Sheen
Komentátor cituje aj predkoncilového arcibiskupa Fultona Sheena, ktorý v Rumblových reláciách „Radio Replies“ kritizoval moderné náboženstvo, ktoré sa snaž oslobodiť od dogiem a v ktorom sa náboženskí lídri „dohodli, že nebudú nesúhlasiť,“ čo vedie k „beztvárovému humanizmu.“
Pripomíname vetu z Tretieho Fatimského posolstva priamo od sestry Lucie: „V Portugalsku sa dogma viery vždy zachová atď.“ Čo nám to hovorí? Duchom Svätým potvrdené pravdy viery sú podstatnou súčasťou pravého zjaveného náobženstva.
- Stratila dôležitosť autorita pápežstva? A čo transsubstanciácia (premena chleba a vína)?
Tento dokument je vnímaný ako „majstrovský ťah“ ekumenického hnutia, ktoré sa snaží spojiť „heretikov a schizmatikov“ (Protestanti a Pravoslávni) s novou formou koncilového katolicizmu do jedného zoskupenia, kde sa katolícka pravda už nepredkladá ako jediná cesta návratu, ale len ako jeden z hlasov.
Podľa kritikov je „In unitate fidei“ len najnovším prúdom ekumenického vetra, ktorý prúdi z Druhého vatikánskeho koncilu a snaží sa pretvoriť Cirkev na telo, ktoré „smilní s moderným svetom“ a falošnými náboženstvami.
zdroj: Pope Leo Wants To Replace The Catholic Faith With A One-World Ecumenical Religion