Európa dnes nehľadí na svoje chrámy ako na brány do večnosti, ale ako na prázdne budovy, ktoré treba speňažiť. Najnovším svedectvom tohto duchovného úpadku je osud Kostola Saint-Nicaise v historickom francúzskom Rouen. Miesto, ktoré po stáročia hostilo Najsvätejšiu obetu, sa podľa správ denníka Tribune Chrétienne definitívne mení na komerčnú piváreň a reštauráciu typu brasserie.
Od relikvií svätcov k produkcii alkoholu
Tam, kde kedysi stúpala k nebesiam vôňa kadidla, bude čoskoro cítiť výpary z varenia piva. Radnica mesta schválila projekt, ktorý z milostivého priestoru vymaže posledné stopy jeho nadprirodzeného určenia a nahradí ho čisto konzumným pôžitkom.
Korene tohto posvätného miesta siahajú až do hlbokého 7. storočia, kedy tu bola postavená prvá kaplnka na uchovanie vzácnych relikvií svätého Nikázia. Po celé generácie bol tento chrám pevnou skalou viery, ktorá odolávala búrkam dejín aj ničivým požiarom. Dnes však kapituloval pred nepriateľom, ktorý je ničivejší než oheň – pred ľahostajnosťou a sekularizmom.
Anatomia úpadku: Cesta k zániku
Príbeh Saint-Nicaise je bolestne predvídateľným obrazom dnešnej doby:
- Chátranie ako zámienka: Po dekádach zanedbanej údržby bol kostol v roku 2006 zatvorený. Miesto hľadania prostriedkov na obnovu duchovného centra prišla v roku 2017 úradná desakralizácia.
- Diktát peňazí: Argumentom pre premenu na reštauráciu sú peniaze. Náklady na reštaurovanie sa mestu zdali príliš vysoké. Je mrazivé sledovať, ako sa nevyčísliteľná hodnota posvätného priestoru prepočítava na rentabilitu komerčného podniku.
Symbol strateného zmyslu
Ešte pred pár rokmi plnil Saint-Nicaise svoje poslanie aj skrze charitu, slúžiac tým najchudobnejším v duchu kresťanskej lásky. Táto posledná niť, ktorá kostol spájala so spoločenstvom veriacich, bola pretrhnutá.
„Premena chrámu na piváreň nie je len architektonickou zmenou. Je to verejné priznanie, že naša konzumná spoločnosť si neuvedomuje potrebu večnosti, ale potrebuje viac stolov pre hostí.“
Tento prípad z Rouen nie je izolovaným incidentom. Je to bolestné memento pre celú Európu. Keď sa kostoly menia na zábavné podniky, nie je to len strata kultúrneho dedičstva – je to vyprázdňovanie samotnej duše kontinentu, ktorý zabudol na svoje korene.
Zdroj: Tribune Chrétienne