Vatikánsky doktrinálny úrad (presnejšie, Dikastérium pre náuku viery – DNV) vydal v utorok vyhlásenie, že tituly „Spoluvykupiteľka“ (Co-Redemptrix) a „Prostrednica“ (Mediatrix) nie sú vhodné na opis Máriinej účasti na spáse.
V dokumente s názvom Mater Populi Fidelis („Matka verného Božieho ľudu“) DNV uviedlo, že ak nejaký výraz vyžaduje neustále vysvetľovanie, aby si zachoval správny význam, stáva sa zbytočným.
„V tomto prípade výraz ‚Spoluvykupiteľka‘ nepomáha vyzdvihnúť Máriu ako prvú a najdôležitejšiu spolupracovníčku na diele Vykúpenia a milosti, pretože nesie riziko zatienenia výhradnej úlohy Ježiša Krista,“ uvádza sa v doktrinálnej nóte, vydanej 4. novembra.
Dokument, ktorý podpísal prefekt DNV, kardinál Víctor Manuel Fernández, schválil pápež Lev XIV. už 7. októbra.
Máriin príspevok k ľudskej spáse, najmä titul „Spoluvykupiteľka“ („Spolu-Vykupiteľka“), je predmetom teologických diskusií už desaťročia. A pritom početní pápeži, vrátane svätého Pia X. ako aj Jána Pavla II., Ju týmto titulom radi opakovane verejne oslovovali.
Zástancovia volali po tom, aby bola Máriina rola vo vykúpení vyhlásená za dogmu, kým kritici tvrdia, že to preháňa jej dôležitosť a mohlo by to poškodiť snahy o jednotu s inými kresťanskými cirkvami. Alias, zase sa máme vzdať toho, čo je katolícke, aby sme dosiahli jednotu s tými, ktorí sa nechcú stať katolíkmi? Beda takému zmýšľaniu.
V predslove krd. Fernández, menovaný Františkom za prefekta Dikastéria pre náuku viery, ktorého si aj pápež Lev -napriek tomu, že vyšli najavo jeho expresívne erotické publikácie o orgazmoch a iných pre kňaza nevhodných témach- v úrade ponechal, teraz vyprodukoval dokument, ktorý má katolíkom dať odpovede na otázky, ohľadom mariánskej úcty a istých mariánskych titulov, a má objasniť, ktoré z nich sú prijateľné.
- Existujú skupiny a publikácie, ktoré podľa kardinála môžu vnášať zmätok medzi katolíkmi, najmä tie, ktoré sa „intenzívne prejavujú prostredníctvom sociálnych médií“.
- Cieľom textu je preto prehĺbiť správne základy mariánskej úcty a špecifikovať Máriino miesto vo vzťahu k veriacim vo svetle Krista ako jediného Prostredníka a Vykupiteľa. Zatlieskajú mu protestanti rovnako, ako to urobili Liturgickej komisii (pod vedením neskôr usvedčeného slobodomurára A. Bugniniho) po schválení novej omše s poznámkou, že takú omšu už môžu pokojne slúžiť aj oni?
Mária ako „Prostrednica všetkých milostí“?
Okrem „Spoluvykupiteľky“ sa dokument podrobne zaoberal aj mariánskym titulom „Prostrednica“ alebo „Prostrednica všetkých milostí“, pričom analyzoval súvisiace cirkevné učenie o Máriinej úlohe orodovníčky.
Záver DNV je jasný: „Niektoré tituly, ako napríklad ‚Prostrednica všetkých milostí‘, majú obmedzenia, ktoré neprospievajú správnemu pochopeniu Máriinho jedinečného miesta.“
Zjavný rozpor:
Omša na počesť „Panny Márie, Prostrednice všetkých milostí“ sa nachádza v tradičnom Rímskom misáli v časti venovanej omšiam na rôzne miesta – liturgické uznanie, ktoré podčiarkuje historické prijatie tohto titulu!
A pápež Benedikt XV. ustanovil 8. november za sviatok Panny Márie Prostredníce všetkých milostí, čo samozrejme zavedením Nového cirkevného kalendára neskôr zrušili.
Dikastérium namiesto toho odporúča používať iné výrazy pre Máriu, najmä tituly odkazujúce na jej materstvo, vrátane „Bohorodička“ a „Matka verného Božieho ľudu“.
„Je to Matka, ktorá dala svetu Pôvodcu Vykúpenia a Milosti, ktorá neochvejne stála pod krížom (porov. Ján 19,25), trpela so svojím Synom a obetovala bolesť svojho materinského srdca prebodnutého mečom (porov. Lukáš 2,35),“ uvádza dokument. „Od Vtelenia po kríž a Zmŕtvychvstanie bola zjednotená s Kristom spôsobom, ktorý je jedinečný a ďaleko presahuje každého iného veriaceho.“
Dokument zdôrazňuje, že Mária bola spasená svojím Synom, Ježišom Kristom, „mimoriadnym a predvídaným spôsobom“, a vysvetľuje, že „Máriina neporovnateľná veľkosť spočíva v tom, čo prijala, a v jej dôverčivej ochote nechať sa objať Duchom.“
A na záver si Fernandéz dovolil ešte varovanie: „Keď sa jej snažíme pripisovať aktívne úlohy, ktoré sú paralelné s úlohami Krista, odchyľujeme sa od neporovnateľnej krásy, ktorá je jedinečne jej.“
Nezabúdajme:
27. novembra 1830 sa Panna Mária zjavila sv. Kataríne Labouré v podobe, podľa ktorej neskôr razili medailu Panny Márie s nápisom „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“ Panna Mária je znázornená s rozprestrenými rukami a otvorenými dlaňami, z ktorých prúdia lúče znázorňujúce prúdy milostí plynúce cez ňu na ľudí, ktorí si ich prostredníctvom Nej vyprosujú. Preto sa nedajme zmiasť progresívnymi prúdmi a modlíme sa k Panne Márii, Spoluvykupiteľke a Prostredníčke všetkých milostí tak, ako sa k nej celý zástup pápežov (vrátane Pia XI., Leva XIII., Pia IX., Pia X., Jána Pavla II. a Benedikta XV.) a veriacich utiekal od starých čias* a zvolajme: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame!“ A pripojme aj citát, ktorý na záver povzdychu dodával sv. Maximilián Kolbe: „Aj za tých, ktorí sa k Tebe neutiekajú, najmä za Židov a slobodomurárov.“
*Teologické základy pre titul Spoluvykupiteľka položili už v prvých storočiach cirkevné osobnosti ako svätý Irenej, Efrém, Hieronym a Augustín. Spomínaní pápeži ju týmto titulom opakovane verejne nazývali. Za zmienku ešte stojí aj fakt, že v roku 1913 udelil vtedajší Svätý úrad (predchodca dnešného Dikastéria) dokonca čiastočné odpustky k modlitbe, ktorá oslovovala Máriu ako „Spoluvykupiteľku ľudského rodu.“
A tu je ešte stará verzia modlitby „Pod Tvoju ochranu“, ako sa ju veriaci modlievali:
Pod tvoju ochranu utiekame sa, svätá Božia Rodička, prosbami našimi nepohŕdaj v potrebách našich, ale z každého nebezpečenstva nás vysloboď, Ty slávna a požehnaná Panna – Pani naša, Prostrednica naša, Orodovnica naša, so Synom svojím nás zmier, Synovi svojmu nás porúčaj a k Synovi svojmu nás priveď, ó, sladká Panna Mária. Amen.
V roku 1849, v encyklike o Nepoškvrnenom počatí, pápež Pius IX. učil, že:
Boh zveril Márii poklad všetkých dobrých vecí, aby každý vedel, že skrze ňu sa dosahuje každá nádej, každá milosť a všetka spása. Lebo taká je Jeho vôľa, aby sme všetko dostali skrze Máriu. (Ubi Primum)
A v roku 1854, v dokumente Ineffabilis Deus, ktorým definoval dogmu Nepoškvrneného počatia, ten istý pápež učil:
Je to Mária, „ktorá je so svojím jednorodeným Synom najmocnejšou Prostredníčkou a Zmierovateľkou na celom svete.“
Pápež Lev XIII. vo svojej encyklike Adiutricem (1895) potvrdil doktrínu o Panne Márii ako Prostrednici všetkých milostí:
V tomto texte pápež učí, že moc, ktorú Boh „vložil do jej rúk, je takmer neobmedzená“ a že „okrem mnohých ďalších titulov ju oslavujeme ako ‚naša Pani, naša Prostredníčka‘, ‚Opravovateľka celého sveta‘, ‚Darovateľka všetkých nebeských darov‘“.
A obracajúc sa k Panne Márii, opakuje starodávnu modlitbu: „Nikto, ó, Matka Božia, nedosiahne spásu, iba skrze teba; nikto nedostane dar od trónu milosrdenstva, iba skrze teba.“
V roku 1921 pápež Benedikt XV. povolil omšu a ofícium Panny Márie pod titulom Prostrednica všetkých milostí a povolil sláviť sviatok na jej počesť. Vo svojej encyklike Fausto Appetente Die tento pápež učil:
Máriina autorita u svojho Syna je taká, že akékoľvek milosti, ktoré udeľuje ľuďom, má ona rozdeliť a rozdeliť.
A v diele Inter Sodalicia (1918) učil, že:
Každý druh milosti, ktorý prijímame z pokladu vykúpenia, je akoby udeľovaný rukami tej istej Bolestnej Panny Márie.
Pápež Pius XI., učil, že „všetko k nám prichádza od všemohúceho Boha skrze ruky Panny Márie“. A v najmenej troch rôznych dokumentoch označil Máriu za „pokladníčku všetkých milostí u Boha“. (Ingravescentibus Malis, 1937)
Vo svojom posolstve pútnikom v Lurdoch pri príležitosti Jubilea vykúpenia pápež 29. apríla 1935 predniesol túto modlitbu: „Ó Matka zbožnosti a milosrdenstva, ktorá si ako Spoluvykupiteľka stála pri svojom najsladšom Synovi, trpiac s Ním, keď dokonával vykúpenie ľudského pokolenia na oltári kríža... uchovaj v nás, prosíme, zo dňa na deň, vzácne ovocie vykúpenia a Tvojho súcitu.“
Počas pontifikátu sv. Pia X. dekrét zo Svätého ofícia 26. júna 1913 pochválil „zvyk pridávať po mene Ježiša aj meno Jeho Matky, našej Spoluvykupiteľky, Preblahoslavenej Panny Márie.“ Tá istá kongregácia udelila odpustky za recitovanie modlitby, v ktorej je Mária nazvaná „Spoluvykupiteľka ľudského pokolenia“, 22. januára 1914.
A dekrét Posvätnej kongregácie obradov o kanonizácii Ľudovíta Márie de Montfort (1945) za pontifikátu pápeža Pia XII. potvrdil, že „zbožná a blahodarná doktrína“, že „Boh chce, aby sme mali všetko skrze Máriu“, je doktrínou, ktorú „v súčasnosti všetci teológovia zastávajú vo vzájomnej zhode“.
Svätý Ľudovít Mária de Montfort je svätý, ktorý je azda viac ako všetci ostatní spájaný s doktrínou Panny Márie ako Prostrednice všetkých milostí. Napísal:
Boh Duch Svätý zveril svoje podivuhodné dary Márii, svojej vernej neveste, a vybral si ju za rozdávateľku všetkého, čo vlastní, aby rozdávala všetky jeho dary a milosti komu chce, koľko chce, ako chce a kedy chce. Žiaden nebeský dar nie je daný ľuďom, ktorý by neprešiel cez jej panenské ruky. Taká je vôľa Boha, ktorý rozhodol, že všetko máme skrze Máriu, aby sa, keď sa stane chudobnou a poníženou a skrytou v hlbinách ničoty počas celého svojho života, mohla obohatiť, povýšiť a uctiť všemohúcim Bohom.
Navyše, aktuálne vyhlásený Učiteľ Cirkvi, sv. John Henry Newmann, neváhal vo svojich spisoch hovoriť o Márii ako o Spoluvykupiteľke.
Tu je v skratke prehľad dokumentov, v ktorých pápeži spomínali titul Panny Márie ako Spoluvykupiteľky:
Pius IX.:
- Ineffabilis Deus, 1854
Pápež Lev XIII.:
- Encyklika Supremi apostolatus officio, 1883
- Encyklika Jucunda semper, 1894
- Apoštolská konštitúcia Ubi primum, 1898
- Encyklika Adjutricem populi, 1895
Pius X.:
- Encyklika Ad diem illum, 1904
Benedikt XV.:
- Apoštolský list Inter Sodalicia, 22. marca 1918
Pius XI.:
- List Explorata res (2. februára 1923)
- Príhovor pútnikom vo Vicenze (30. 11. 1933)
Pius XII.:
- Encyklika Mystici corporis (1943)
- Encyklika Ad caeli Reginam (1954)
Štyri Mariánske Dogmy
V nasledujúcich štyroch krátkych odstavcovh sa pozrieme na Štyri už Vyhlásené Mariánske Dogmy
Od prvých storočí Cirkev nevidela v Panne Márii len Matku Pána, ale aj dokonalý vzor plnej ľudskosti prežívanej vo svetle Božej milosti. Teológia, liturgia i ľudová zbožnosť sa zbiehajú okolo štyroch veľkých právd, ktoré Cirkev slávnostne definovala ako dogmy.
Cirkev uznala, že Panne Márii právom náleží Božské Materstvo, Ustavičné Panenstvo, Nepoškvrnené Počatie a Nanebovzatie, pričom tieto nie sú len zbožné pocty. Sú to pevné vyhlásenia viery, ktoré chránia jadro kresťanského tajomstva: Vtelenie Slova, vykúpenie človeka a nádej na večný život.
1. Mária, Matka Božia (Theotokos)
Najstaršia mariánska dogma bola slávnostne definovaná na Efezskom koncile (431). Cirkev ňou vyhlásila, že Mária je Theotokos – „tá, ktorá porodila Boha“.
- Jadro dogmy: Vyhlásiť Máriu za Matku Boha neznamená vyvyšovať ju nad Krista, ale potvrdzovať jednotu Jeho božskej osoby. Syn narodený z Márie nie je len človek, ktorého si Boh adoptoval, ale je to sám Boh, ktorý sa stal telom v jej panenskom lone.
- Význam: Tento titul je centrom celej mariológie, pretože spája nebo a zem, božské a ľudské. Uctievanie Márie ako Theotokos je v skutočnosti adoráciou tajomstva samotného Krista – Boha, ktorý chcel mať Matku.
2. Ustavičné Panenstvo: Znak Úplnej Oddanosti
Cirkev odjakživa vyznávala, že Mária bola pannou pred pôrodom, počas neho i po ňom (aeiparthenos – „vždy Panna“).
- Jadro dogmy: Ustavičné panenstvo nie je len symbol, ale viditeľný znak absolútnej odovzdanosti Márie Bohu. Jej telo nebolo nástrojom ľudskej túžby, ale chrámom Ducha Svätého. Panenstvo v nej nie je negáciou materstva, ale jeho najvyššou dokonalosťou, pretože z jej panenského lona sa narodil sám Pôvodca života.
- Význam: Vyjadruje úplnú dobrovoľnú poddanosť Máriinej vôle voči Božej vôli. Je to obraz vernej Cirkvi, ktorá si uchováva neporušenú vieru a plodne ju ponúka svetu.
3. Nepoškvrnené Počatie:
Pápež Pius IX. slávnostne definoval túto dogmu v roku 1854 bulou Ineffabilis Deus.
- Jadro dogmy: Mária bola od prvej chvíle svojho počatia uchránená od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu, vďaka jedinečnej milosti a výsade všemohúceho Boha, a to vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista.
- Význam: Táto dogma nestavia Máriu mimo vykúpenia, ale do jeho samého srdca. Bola vykúpená preventívne a dokonale. Plod Kristovho kríža bol aplikovaný na jej dušu už od prvého okamihu jej existencie, aby Matka Vykupiteľa nebola ani na chvíľu pod nadvládou hriechu. Mária je úplne otvorená stvorená bytosť pre Božie pôsobenie.
4. Nanebovzatie Márie: Slávny Osud Vykúpeného Ľudstva
Posledná mariánska dogma bola vyhlásená pápežom Piom XII. v roku 1950 konštitúciou Munificentissimus Deus.
- Jadro dogmy: „Nepoškvrnená Bohorodička, vždy Panna Mária, bola po skončení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.“
- Význam: Toto tajomstvo vyjadruje Máriinu úplnú účasť na Kristovom víťazstve nad smrťou. Ako bytosť uchránená od hriechu, nemohla poznať porušenie hrobu. Jej telo, ktoré bolo chrámom Slova, nemohlo byť ponechané prachu. Nanebovzatie je potvrdením Kristovho prísľubu pre všetkých veriacich – v Márii sa predznamenáva to, čo očakávame na konci časov: vzkriesenie tela a večný život.
🌟 Harmónia Dogiem: Zrkadlo Krista
Tieto štyri pravdy nie sú oddelené črepiny, ale harmonický celok, ktorý zjavuje Boží zámer s ľudstvom:
- Je Matka Božia, pretože jej Syn je Spasiteľ sveta.
- Je Ustavičná Panna, pretože jej materstvo je dielom Ducha Svätého.
- Je Nepoškvrnená, pretože musela byť čistou nádobou pre vtelené Slovo.
- A je Vzatá do neba, pretože sa plne podieľa na triumfe svojho Syna.
Mária je viditeľným znakom Božej vernosti. Jej sláva nie je len výsada, ale prísľub pre nás. Keď sa na ňu pozeráme, Cirkev nám ukazuje tú, ktorá už žije to, k čomu sme všetci povolaní. Kontemplovať Máriu znamená pamätať, že kresťanstvo nie je len myšlienka, ale nový život.
zdroj: CNA,Info Vaticana, Return to Tradition, LifeSiteNews, The Remnant Newspaper