Divine Mercy - Pope Leo XIII

Tohtoročný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov priniesol zaujímavý historický paralelizmus. Pápež Lev XIV. pri jeho otvorení vyzdvihol odkaz svojho predchodcu Leva XIII. ako priekopníka modlitieb za jednotu. Hoci ich spája rovnaké meno a túžba po zblížení kresťanov, ich teologické východiská odhaľujú zásadný posun v tom, ako Cirkev vníma cestu k jednote.

Lev XIII. a ekumenizmus návratu

Koncom 19. storočia bola vízia pápeža Leva XIII. jasne definovaná v dokumentoch ako Satis Cognitum či Caritatis Studium. Pre neho bola jednota neoddeliteľná od poslušnosti voči rímskemu stolcu a integrity katolíckej doktríny. Ekumenické úsilie v jeho očiach vnímalo jednotu ako návrat oddelených kresťanov k plnému spoločenstvu s Katolíckou cirkvou.  

Lev XIII. neustále naliehavo žiadal kresťanov oddelených od Cirkvi, aby sa konečne dohodli na obnovení spoločného spoločenstva jednej a tej istej viery. V Caritatis Studium sa dokonca priamo obracia na anglikánov a vyzýva ich k zmiereniu s Rímom. 

Oddelenie považoval za dôsledok doktrinálnych omylov, pričom cieľom bolo priviesť „zblúdené ovce“ späť k uznaniu Jediného Pastiera a Petrovho primátu, pretože „najvyššia učiteľská autorita bola zverená jednému, na kom, ako na svojom základe, musí Cirkev spočívať“.

Odkaz Leva XIII. v skratke je takýto:

Pre Leva XIII. nebola jednota predmetom vyjednávania, ale faktom, ktorý treba uznať. Jeho postoj by sa dal zhrnúť do troch bodov:

  • Pravda je nedeliteľná: Cirkev je jedna, pretože má jednu vieru. Akékoľvek odchýlenie od doktríny nie je „rozmanitosť“, ale omyl.
  • Petrov primát: Jednota bez podriadenosti pápežovi je podľa neho geometrický nezmysel – stavba nemôže stáť bez základov.
  • Ekumenizmus návratu: Cieľom nie je dialóg o kompromisoch, ale láskavé, no rázne pozvanie „zblúdených oviec“ späť do ovčinca.

Lev XIV.: Jednota v rozdelení?

Súčasný pápež Lev XIV. však v duchu svojho listu In Unitate Fidei predstavuje odlišný, do budúcnosti zahľadený model. Zdôrazňuje, že súčasná jednota „neznamená ekumenizmus, ktorý sa snaží vrátiť do stavu pred rozdelením“, pričom súčasné iniciatívy výslovne dištancuje od modelu zjednotenia založeného na návrate.

Namiesto snahy o reštauráciu minulosti Lev XIV. opisuje ekumenizmus, ktorý „hľadí do budúcnosti“ a „hľadá zmierenie prostredníctvom dialógu, keď zdieľame naše dary a duchovné dedičstvo“. Podľa súčasného pontifika je to, čo kresťanov spája, silnejšie než to, čo ich rozdeľuje, a cesta k jednote nevedie cez víťazstvo jednej strany nad druhou, ale cez spoločné kráčanie pri zachovaní legitímnej rozmanitosti.

Takže TERAZ SI TO ZHRNIEME:

Ak je Lev XIII. architektom pevnosti, Lev XIV. je majstrom metafyzického zahmlievania. Jeho koncept „jednoty v rozdelení“ je vskutku majstrovký výraz, ktorý by sa dal interpretovať takto:

  • Kráčame spolu, každý inam: Lev XIV. objavil revolučnú pravdu – sme zjednotení práve tým, že sme rozdelení. Je to ako tvrdiť, že manželia sú si najbližšie vtedy, keď každý býva v inom meste a má iný názor na to, či sú vôbec zosobášení.
  • Víťazstvo nad víťazstvom: Odmietnutie „víťazstva jednej strany“ znamená, že v tomto ekumenizme nevyhráva pravda, ale proces. Cieľom nie je nájsť cieľ, ale neustále sa niekam presúvať (najlepšie v kruhu), aby sme si náhodou nevšimli, že sme nikam nedošli.
  • Dary rozdelenia: Ak je to, čo nás spája, silnejšie než to, čo nás rozdeľuje, potom je logické, že čím viac sa budeme rozdeľovať, tým viac „darov“ si budeme môcť vymieňať. Rozkol už nie je rana na tele Kristovom, ale „legitímna rozmanitosť“ – niečo ako pestrofarebná mozaika, ktorá drží pokope len vďaka tomu, že kúsky do seba nezapadajú.
  • Budúcnosť bez minulosti: Lev XIV. hľadí do budúcnosti, kde budeme všetci jednotní v tom, že sa na ničom nezhodneme. Je to jednota založená na zdieľaní „duchovného dedičstva“ bez toho, aby sme museli veriť v jeho obsah.

Záverom:

Zatiaľ čo Lev XIII. chcel, aby sa všetci stretli v jednej obývačke, Lev XIV. sa díva na náš zemetrasením otrasený dom ako na stanovanie na troskách, pričom to nazývame „novým modelom bývania“.

Je to skutočne teologický ekvivalent „horúceho ľadu“ alebo „výrečného ticha“.

zdroj: LSN, The Divine Mercy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *