Je pápež Lev druhý František?

Pátos „teplých a príjemných pocitov“ namiesto nekompromisnej pravdy, politika „kvót“ namiesto obsadzovania najlepšími kandidátmi a medzináboženske podujatia pripomínajúce zábavné televízne prenosy. Takto kriticky opísali v najnovšom vydaní relácie The Prayerful Posse traja uznávaní katolícki komentátori Raymond Arroyo, (hostiteľ relácie The World Over na celosvetovej katolíckej EWTN), Dr. Robert Royal (autor mnohých katolíckych publikácií, prezident Inštitútu „Viera a Rozum“ vo Wahingtone a komentátor pôsobiaci na celosvetovej katolíckej televíznej stanici EWTN) spolu s otcom Geraldom Murrayom, (kňazom a kánonickým právnikom z diecézy New York) súčasné dianie, ktorého výsledkom je zdá sa súčasná podoba Cirkvi pomaly strácajúca spojenie s vlastnou misiou.

Hľadanie Pravdy

Komentátori diskutovali o otázke, či je nový pápež Lev pokračovaním Františkovho pontifikátu. Vyjadrili, v čom vidia náznaky vyvolávajúce obavy.

a) Synodalita a „Nekľudné srdce“

Pápež Lev najnovšie vyhlásil: „Nikto nevlastní celú pravdu; všetci ju musíme pokorne hľadať a hľadať ju spoločne,“ pričom neskôr dodal: „Byť synodálnou Cirkvou znamená uznanie, že pravda sa nevlastní, ale hľadá spoločne, dovoliac si byť sprevádzaný nekľudným zamilovaným srdcom s láskou.“

Otec Murray túto myšlienku komentoval ako „skeptický prvok moderného myslenia“.

💬 „Ježiš zjavil: Ja som cesta, pravda a život. Keď nájdete Ježiša a jeho učenie, vaše srdce nájde odpočinok. Predstava, že všetci len hľadáme pravdu, mi znie ako, že ‚hľadanie je pravda‘, ale to nie je tak. Pravdu poznáme.“

Dr. Royal dodal, že toto „augustiniánske“ hľadanie pravdy (srdcia sú nepokojné, kým nespočinú v Bohu) je v kontexte post-Františkovho pontifikátu čítané ako relativizmus, (aj keď to pápež iste nemal v úmysle). Cirkev pritom vždy tvrdila, že je „depozitárom pravdy“.

b) Vatikán podľa sekulárneho vzoru

Pápež Lev vyhlásil, že dúfa, že „bude pokračovať v šľapajach Františka, (vrátane vymenovania žien do niektorých vedúcich úloh na rôznych úrovniach života Cirkvi).“

Dr. Royal, vidí v tomto prístupe „politickú a sekulárnu víziu“ riadenia Cirkvi, charakteristickú tým, že personálne zloženie uprednostňuje napĺňanie kvót namiesto hľadania najlepších kandidátov.

Elitná byrokracia

Pápež Lev sa vyjadril aj k odporu voči zmenám, ktoré presadzuje synodalita. Uviedol, že je potrebné „byť veľmi jasný a úprimný o dôležitosti formácie na každej úrovni… bez riadnej formácie budú existovať odpory a nedostatok pochopenia.“

• Problematická rétorika? Otec Murray v tom vidí eufemizmus: „Kľúčové slovo je odpor, pretože to naznačuje nerozumné odmietnutie súhlasiť s tým, čo je navrhované. To znie ako komunistické preškolenie.“
• Byrokracia vs. Veriaci: Komentátori dospeli k záveru, že synodalita sa stala elitnou záležitosťou, ovládanou skupinou „stredne starých byrokratov“, ktorá nemá skutočnú podporu medzi veriacimi. Podľa otca Murrayho sa ho nikto v jeho farnosti nepýta, ako ide synodálny proces, nikoho to nezaujíma.

📢 „Ľudia, ktorí sú nadšení týmto procesom, ho kontrolujú, a keď sa nestretnú s nadšeným súhlasom, povedia: ‚Títo sú tmári alebo ignoranti. Potrebujú viac formácie.‘ To je to, čo ma na tom znepokojuje.“

Medzináboženský festival

Vatikánska oslava 60. výročia dokumentu Nostra Aetate (o nekresťanských náboženstvách) sa zmenila na podobu sprievodu „rituálov a kvázi pohanských osláv“, ktorý vyvrcholil piesňou „We Are the World“.

• Navodenie falošného dojmu: Otec Murray varuje, že takéto udalosti vytvárajú dojem, že Cirkev sa už nezaujíma o obrátenie inovercov, ale len o zvolávanie stretnutí, kde si všetci navzájom potvrdzujú, že „robíme to isté“, (že je v poriadku veriť bez ohľadu na to, o aké náboženstvo ide)
• Hroziaci Indiferentizmus: Dr. Royal pripomenul varovanie kardinála Newmana: „Svätosť pred mierom.“ Hoci je snaha o priateľstvo pekná, praktiky Vatikánu navodzujú to, čomu sa hovorí indiferentizmus (nezáleží na tom, aké náboženstvo nasleduješ) a univerzalizmus (všetci sú v podstate spasení), čo sú nebezpečné pasce pre duše.
• „Vojna nie je nikdy svätá, len mier je svätý“: Túto pápežovu vetu rozvíjajú ďalej a pripomínajú princípy teológie spravodlivej vojny. Otec Murray zdôraznil, že brániť nevinných proti agresorovi je „svätou povinnosťou“ a aktom lásky k blížnemu:„Mier je ovocím spravodlivého poriadku. … Smutné je, že v padlom svete láska k blížnemu zahŕňa pozdvihnutie meča, aby sme obránili nevinných.“ Spomína sa teda kontext obrannej vojny, keď má národ právo a povinnosť obrániť svojich občanov a svoje územie. „Spravodlivá vojna nelegitimizuje nenávisť. Je to výraz lásky a presadzovanie spravodlivosti silou, s cieľom zaručiť práva nevinných ľudí.“

Nevôľa konfrontovať islam

Najväčšou chybou súčasného Vatikánu je odmietanie konfrontovať realitu v súvislosti s islamom.

• Komentátori sa vyjadrili k zriadeniu modlitebňe pre moslimov vo Vatikáne: Kontroverzné zriadenie modlitebnej miestnosti pre moslimských bádateľov vo Vatikánskej knižnici vyvolalo zdesenie. Emeritný kardinál Müller vyhlásil, že moslimovia to budú interpretovať ako „triumf“ a znamenie, že Katolícka cirkev „akceptuje ich nadradenosť.“ Biskup Marian Eleganti reagoval poznámkou: „Na oplátku nám nikdy nedovolia zriadiť kaplnku v Mekke… kde by sme mohli sláviť svätú omšu.“
• Komentátori sa zhodli, že posledným pápežom, ktorý konfrontoval realitu islamu teologicky a historicky, bol Benedikt XVI. v Regensburgu, keď poukázal na to, že islam sa šíril mečom, zatiaľ čo kresťanstvo sa šírilo evanjelizáciou, ale súčasná Cirkev sa namiesto toho prikláňa k „symbolickým podujatiam“ a „ustupovaniu“, ktoré moslimovia vnímajú ako „odovzdanie“ časti vatikánskeho priestoru.

Rozdiel medzi Synodalitou Pápeža Františka a Tradičnou Synodou

Komentátori Raymond Arroyo, Robert Royal a otec Gerald Murray vo svojej diskusii ostro rozlišujú medzi tradičným a novým chápaním synodality, ktoré presadzuje Vatikán.

Tradičná Synoda: Stretnutie Biskupov s Hlavou

Tradičné chápanie synody je definované veľmi konkrétne a striktne cirkevno-právne. Tu sú základné charakteristiky a odlišnosti so Synodou o synodalite. Toto sú základné rozdielne body:

• Účel a Zloženie: Synoda je primárne stretnutie biskupov (napr. nedávne stretnutie arménskych biskupov, ako spomenul Arroyo) zvolaných rímskym pápežom.
• Proces: Biskupi prichádzajú, aby diskutovali o tom, čo sa deje v ich diecézach, informovali pápeža a spoločne s ním rozlišovali najlepšiu cestu vpred pre Cirkev.
• Hierarchia a Autorita: Ide o hierarchický proces, kde biskupi ako nástupcovia apoštolov spoločne s Petrovým nástupcom potvrdzujú a objasňujú náuku a pastoračnú prax.

“ Synoda je skupina biskupov, ktorí sa schádzajú s pápežom, diskutujú o tom, čo sa deje v ich diecézach, aby ho informovali a spoločne rozlíšili najlepšiu cestu vpred.“

Nová synodálna („cesta“): Byrokratická elita?

Nové chápanie synodality, ktoré sa zaviedlo počas pontifikátu pápeža Františka, je vnímané ako inovácia a deformácia tohto procesu.

1. Rozšírenie účastníkov

Nová synodalita rozširuje účasť za kruh biskupov, pričom zahŕňa laikov, rehoľníkov a rôzne skupiny.

• Arroyo: „Je to takmer ako prístup Rotariánskeho klubu k Cirkvi, kde je každý vítaný, alebo môžeme pozvať ľudí a všetci sa staneme malými kvázi-biskupmi a budeme hovoriť o tom, akým smerom by sa mala Cirkev uberať.“ Ide teda o nebezpečnú zámenu rolí. Vytvára sa dojem, že laici majú „kvázi-biskupskú“ autoritu hovoriť do riadenia Cirkvi, čo stiera hranice medzi laickým a klerickým stavom.

2. Kontrola byrokraciou

Nový synodálny proces je v praxi riadený úzkou skupinou ľudí a nemá skutočnú podporu na lokálnej úrovni.

• Otec Murray kritizuje, že proces je „zachytený určitým byrokratickým zmýšľaním a typom jednotlivca“. Na stretnutiach sa neobjavujú zástupcovia prívržencov latinskej omše, mladí ľudia a pod. „Ide o „veľmi elitnú“ skupinu. Otec Murray je ďalej veľmi skeptický k vyhláseniam, že synodalita „prebieha po celom svete“. Tvrdí, že „o synodálnom procese nevieme nič, okrem toho, čo určia ľudia v Ríme.“

3. Problém „Hľadania Pravdy“

Kým tradičná synoda vychádza z predpokladu, že Cirkev vlastní Pravdu (Ježiša Krista) a jej cieľom je lepšie túto Pravdu aplikovať, nová synodalita sa prezentuje ako „spoločné hľadanie Pravdy“.

Toto hľadanie bez jasného cieľa je vnímané ako relativizmus (ako to bolo zdôraznené v predchádzajúcom článku), ktorý nahrádza dogmatickú istotu Cirkvi neistým a neustále prebiehajúcim „dialógom bez záveru“.

Záver: Nová synodalita je teda kritizovaná ako inovácia, ktorá rozvracia hierarchickú štruktúru Cirkvi, je ovládaná byrokratickou elitou s nejasnou agendou a podkopáva základný katolícky predpoklad, že Cirkev už vlastní plnosť zjavenej Pravdy.

zdroj: | The Prayerful Posse: Is Pope Leo Francis 2.0? More Synodal Meetings & „Spectacles“