Homília pápeža Lea XIV. prednesená 26. októbra počas záverečnej svätej omše Jubilea synodálnych tímov a participatívnych orgánov vyvolala v radoch katolíckej verejnosti vlnu nevôle a kontroverzných interpretácií. Predmetom sporu sú predovšetkým výroky Svätého Otca týkajúce sa Pravdy, ktoré môžu pôsobiť relativisticky.
„Nikto nevlastní celú pravdu, musíme ju spoločne hľadať“
Pápež Lev XIV. v kázni, ktorá sa odvolávala na podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi (Lk 18, 9-14), zdôraznil, že najvyšším pravidlom v Cirkvi je láska, a že Cirkev má byť pokornejšia, slúžiaca a synodálna.
„Najvyšším pravidlom v Cirkvi je láska. Nikto nie je povolaný panovať, všetci sú povolaní slúžiť. Nikto by nemal vnucovať svoje vlastné myšlienky, všetci si musíme navzájom načúvať. Nikto nie je vylúčený; všetci sme povolaní participovať.“
„Nikto nevlastní celú pravdu; všetci ju musíme pokorne hľadať a hľadať ju spoločne,“ vyhlásil pápež, pričom neskôr dodal: „Byť synodálnou Cirkvou znamená uznanie, že pravda sa nevlastní, ale hľadá spoločne, dovoliac si byť sprevádzaný nekľudným zamilovaným srdcom s láskou.“
Tieto pápežove slová, hoci majú zjavne apelovať na osobnú pokoru a spoločné hľadanie vo vnútri Cirkvi, vyvolali obavy u mnohých ortodoxných katolíkov. Cirkev vždy učila, že hoci žiaden človek individuálne neobsahuje plnosť Pravdy, ona sama, ako Mystického Tela Krista a „stĺp a opora pravdy“ (1 Tim 3, 15), bola Bohom ustanovená ako strážkyňa Zjavenia – jedinej a úplnej pravdy.
Kritici preto pápežovi vyčítajú nedostatok rozlišovania medzi omylnosťou jednotlivých veriacich a neomylným poslaním Cirkvi ako takej.
Synkretistické echo z Vatikánu
Diskusiám pridala na intenzite aj esej, ktorá sa objavila na oficiálnej vatikánskej spravodajskej stránke, od marockého kardinála Cristóbala Lópeza Romera, SDB. Kardinál z Rabatu, ktorého arcidiecéza je v 99 % moslimskej krajine, zopakoval pápežove myšlienky, pričom ich rozšíril do medzináboženského dialógu:
„Žiadne náboženstvo si nemôže prisvojiť pravdu, akoby bolo jej jediným vlastníkom. Nikto nevlastní pravdu; ak už niečo, tak pravda vlastní nás všetkých, a v každom náboženstve sú záblesky pravdy.“(ak chcete vedieť, ako toto zavádzajúce stanovisko skritizoval kardinál Müller a presne „v čom je pes zakopaný“ nájdete to tu: https://www.misiafatima.sk/kardinal-muller-nemozeme-vsetko-mixovat-nie-sme-vsetci-fratelli-tutti/)
Plní sa posolstvo z Akity a La Salette o odpade od viery z najvyšších cirkevných radov?
Ďalej marocký kardinál vyzval, aby sme „opustili falošnú paradigmu ‚pravé náboženstvo, falošné náboženstvo‘“, a chválil dokument Nostra Aetate za to, že pomohol vytvoriť „univerzálne bratstvo“ a „úplne zmenil“ pohľad Cirkvi na nekresťanov.
Romero, ktorého do kardinálskeho kolégia menoval predošlý pontifik František, taktiež pochválil známeho heretického modernistického disidentského teológa 20. storočia Hansa Künga. Tieto výroky, ktoré sú v súlade s „ekumenickou a synkretistickou“ povahou pápežových komentárov, boli vnímané ako ďalší dôkaz možného odklonu od tradičného učenia Cirkvi.
Samozrejme, s pápežovými usmerneniami, že Cirkev by sa nemala správať „triumfálne a nafúknuto pýchou“ ako farizej, ale skôr „pokľaknúť, aby umývala nohy ľudstvu“ a stať sa „miestom prijatia pre všetkých“, sa dá len súhlasiť, avšak pre mnohých zostáva otázkou, či v snahe o širšiu inklúziu a pokoru neboli nejasne formulované kľúčové pravdy o jedinečnosti katolíckej viery, jej obrovského daru, samotným Bohom Zjavenej Pravdy, sviatostí, ktoré ponúka na dosiahnutie spásy a nutnosti pokánia, ktoré Cirkev, Kristova nevesta, vždy neomylne hlásala.
zdroj: LSN, The Fatima Center: Empty Promises of Ecumenism and Liberalism a najnovšie vydanie vysielania The Prayerful Posse