To, čoho boli svedkami veriaci počas slávnostnej svätej omše na sviatok Nanebovstúpenia Panny Márie v farnosti Nuestra Señora de la Asunción v španielskej Torrelavege, nebol len liturgický nevkus. Šlo o priamy útok na samotnú podstatu katolíckej viery a škandál prvého rádu, ktorý sa vďaka televíznemu vysielaniu rozprúdil do celého sveta. Farnosť, ktorá v tento deň oslavovala 125. výročie svojho otvorenia a uchádza sa o titul „Basílica Parroquial“, sa pod vedením farára Juana Carlosa Rodrígueza del Pozo zmenila na javisko modernistickej svojvôle.
Spochybnenie neomylnej dogmy z kazateľnice
Najhoršiu spúšť na posvätnej pôde priniesla homília samotného farára. V deň, kedy má Cirkev jasať nad oslávením Božej Matky, sa kňaz odvážil verejne vyhlásiť: „Mária dnes spája nebo a zem… Evidentne to však nemusíme brať doslovne. Žiadny človek nevstúpi do neba s telom a dušou. Nebo nie je žiadne fyzické miesto, je to stav duše…“
Zabudol snáď tento kňaz, čo definoval pápež Pius XII. v apoštolskej konštitúcii Munificentissimus Deus z roku 1950? Nanebovstúpenie Panny Márie s telom i dušou je dogmou viery, ktorú musíme prijať pod hrozbou straty spásy. Svätý otec v dokumente varuje, že ak by sa niekto odvážil poprieť alebo dobrovoľne spochybniť to, čo bolo definované, stroskotal by v božskej a katolíckej viere.
Tento farár sa pred televíznymi kamerami a civilnými autoritami dopustil bludu, ktorý Kódex kánonického práva nekompromisne označuje za herézu. A aby toho nebolo málo, moci a tituly Matky Božej ako Inmaculada či Reina bezohľadne zhodil zo stola so slovami, že ide len o „mytológiu“. „Privilégiá“ a „tituly“ Panny Márie – Nepoškvrnená, Nanebovzata, Matka Božia, Kráľovná – nie sú produktom mytológie: sú to definované dogmy a stála doktrína Cirkvi. Ich prezentovanie ako mytologického prostriedku na vyjadrenie „svetských skutočností“ zbavuje celú katolícku mariológiu jej významu. Mariológia bola zmetená z kazateľnice v priebehu pár minút.
Balet s obručami a folklór namiesto obety
To však nebolo všetko. Modernistické vyčíňanie pokračovalo priamo v srdci liturgického priestoru. Hneď po Evanjeliu bol pred oltár vovedený takzvaný „skupinový kontemplatívny tanec“. Muži aj ženy odení v obrovských farebných kruhových sukniach tancovali v kruhu priamo na červenom koberci presbytéria, okolo eucharistického stola! Farár to bezhanbne komentoval ako „kruh lásky a solidarity“.
Kongregácia pre božský kult pritom už v roku 1975 jasne stanovila, že tanec do západnej liturgickej tradície nepatrí, pretože do nej vnáša ducha profánnosti. Inštrukcia Redemptionis Sacramentum z roku 2004 zas prísne zakazuje robievanie divadla zo svätej omše a pripomína, že liturgia nie je majetkom žiadneho kňaza, aby si v nej svojvoľne vymýšľal.
Absurdita pokračovala počas obetovania, kedy presbytérium obsadili tanečníci s ľudovými tancami (jota, pericote, picayos). Namiesto dôstojného prinášania obetných darov sa vrátili k sekulárnemu folklóru. A vrcholom všetkého bola po svätom prijímaní oficiálne odovzdávanie obrazov a prejavy civilných zástupcov priamo pred svätostánkom.
Dokedy sa bude tolerovať liturgická anarchia?
Tento škandál je učebnicovým príkladom toho, ako vyzerá liturgia, keď sa z nej vytratí posvätnosť a ostane len komunitný festival. Čo na to hovorí diecézny biskup Santanderu, don Arturo Ros? Bude mlčať, zatiaľ čo jeho kňazi pred zrakmi veriacich verejne popierajú vieroučné dogmy Katolíckej cirkvi?
Katolícki veriaci majú právo na liturgiu podľa predpisov Cirkvi a na pravoverné učenie. Nie na herézy a divadelné šou prezentované za svätú omšu. Je čas, aby predstavení zasiahli a učinili koniec tejto príkladnej výsmešnej profanácii.
zdroje: Cantabria-Television-Misa-Mayor-Iglesia-Nuestra-Senora-de-La-Asuncion-de-Torrelavega-2026, Info Vaticana