A-Day-In-History-A-Day-In-The-Worst-Nazi-Concentration-Camp-Auschwitz–Birkenau

Tí, ktorí vytrvali všetky skúšky až do konca

Vatikán ožil novými, hlboko dojímavými príbehmi o viere, ktoré prežili temné časy dejín. Pápež Lev XIV. v piatok schválil dekrét, ktorý otvára cestu k vyhláseniu blahoslavenými pre jedenásť obetí nenávisti voči viere. Ich martýrstvo je svedectvom nezlomného ducha proti zverstvám totalitných režimov nacizmu a komunizmu.

Obete komunistickej nenávisti v Československu

Vlna nenávisti neobišla ani našu históriu. Medzi mučeníkmi sú uznaní aj dvaja diecézni kňazi z bývalého Československa, Ján Bula a Václav Drbola, ktorí boli popravení v rokoch 1951 a 1952 v tieni komunistického režimu. Aj ich smrť bola výsledkom „nenávisti voči viere„. Ich svedectvo pre nás rezonuje o to silnejšie, že ide o tragédie priamo v našom regióne.

DW-Travel-A-Visit-to-Auschwitz-Birkenau-–-the-Death-Factory-of-the-Holocaust

Mučeníci z Osvienčimu a Dachau

Srdce sa stíska pri príbehu deviatich poľských saleziánskych kňazov. Páter Ján Świerc a jeho ôsmi spolubratia – Ignacy Antonowicz, Ignacy Dobiasz, Karol Golda, Franciszek Harazim, Ľudovít Mroczek, Włodzimierz Szembek, Kazimierz Wojciechowski a Franciszek Miśka – boli v rokoch 1941 až 1942 zavraždení v koncentračných táboroch Osvienčim a Dachau.

Títo verní kňazi, prenasledovaní po nemeckej okupácii Poľska v roku 1939, nepadli do rúk nacistov kvôli politike, ale len preto, že boli katolíckym duchovenstvom. Boli umučení a popravení z čírej „nenávisti voči viere“ (odium fidei). Ich obeť je taká silná, že vďaka pápežskému uznaniu ich mučeníctva už nie je potrebný dôkaz zázraku pre ich blahorečenie.

A-Day-In-History-A-Day-In-The-Worst-Nazi-Concentration-Camp-Auschwitz–Birkenau

Cesta k úcte: Hrdinské cnosti

Okrem mučeníkov Vatikán uznal hrdinský stupeň cností u štyroch ďalších Služobníkov Božích, čím ich vyhlásil za ctihodných. Uznanie „hrdinskej cnosti“ znamená, že dotyční preukázali vo svojom živote príkladným spôsobom kresťanské cnosti viery, nádeje a lásky aj napriek ťažkým okolnostiam.

Medzi nimi sú traja rehoľníci z Európy:

  • José Merino Andrés, španielsky dominikán, ktorý preukázal mimoriadnu misionársku horlivosť a zasvätil život formácii kňazov.
  • Gioacchino della Regina della Pace, bosý karmelitán z Talianska, známy svojou hlbokou pokorou a službou v svätyni Panny Márie Kráľovnej pokoja.
  • Maria Evangelista Quintero Malfaz, španielska cisterciánska rehoľná sestra zo 17. storočia, ktorá bola uctievaná pre svoju mystiku a život modlitby obetovaný za obrátenie hriešnikov.
  • Štvrtým je diecézny kňaz Angelo Angioni z Talianska, ktorý bol zakladateľom misijného inštitútu a známy pre svoju lásku k chudobným, službu v Brazílii a povesť pokornej a vyrovnanej svätosti.

Tieto dekréty Vatikánu nám pripomínajú, že pravá viera sa rodí a rastie nielen v časoch pokoja, ale najmä v skúškach. Príbehy týchto jedenástich mučeníkov a štyroch ctihodných sú dojímavou výzvou, aby sme si vážili slobodu, ktorú máme, a pamätali na tých, ktorí za svoje presvedčenie zaplatili najvyššiu cenu.

Ich blahorečenie sa ešte len pripravuje, ale ich príbehy hrdinstva sú už požehnaním pre celý svet.

zdroj: kath.net a Katolícka Tlačová Agentúra CNA

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *