Zatiaľ čo kresťanský svet neúnavne hlása, že kresťanstvo je jediným náboženstvom, ktoré stojí na neotrasiteľnom princípe individuálnej zodpovednosti (ako to opakovane, s prorockou naliehavosťou, zdôrazňuje vo svojich virálnych vysielaniach svetoznámy novinár hlásiaci sa ku kresťanstvu, Tucker Carlson), slovenskí katolícki biskupi sa rozhodli, že tieto teologické základy sú zjavne príliš nudné.
Pripravili totiž ekumenicky ladený Deň odprosenia, ktorý má byť verejným aktom sebabičovania za zlyhania Cirkvi voči Bohu, sebe navzájom a spoločnosti. Čo to znamená v praxi? Nuž, zlyhania (sexuálne škandály, zneužívania, kolaborácie s nacizmom a komunizmom) majú vždy na svedomí jednotliví členovia, jednotliví kňazi. Ale ospravedlňovať sa bude Cirkev ako celok. Bude sa týmto elegantným „duchovným“ aktom signalizovať, že Kristova nevesta priznáva chybovosť v kolektívnom meradle? Je to obdivuhodná lekcia v kolektívnej reflexii, ktorú Cirkev údajne neuznáva.
Cirkev ide na spoveď (za všetkých, ale za nikoho)
Aby bola irónia úplná, katolícky kňaz Ján Buc, sekretár komisie pre Jubilejný rok, prirovnal Deň odprosenia k okamihu:
„ako keby Cirkev išla na spoveď.“
Tento obraz je sám o sebe rozporuplný. Cirkev – inštitúcia, ktorá údajne odovzdáva božskú pravdu – ide na spoveď za hriechy, ktoré sú podľa teológie len hriechmi jednotlivcov.
Buc navyše pridal poučenie o ľudskej (a cirkevnej) nedokonalosti:
„každý človek – aj Cirkev – musí vedieť povedať: ‘Je mi ľúto, že nie som dokonalý, prosím, odpusťte mi,’ ak svojim konaním vyslal zlý signál.“
Ak Cirkev, ako celok, nie je „dokonalá“ a vyslala „zlý signál“ (kolaboráciou, mlčaním, rozdeleniami), tak sa ospravedlnenie za kolektívne zlyhania stáva len potvrdzujúcim listom na to, že Cirkev proste nie je neomylná Kristova nevesta. Je to veľká nevesta, ktorá si ide „duchovne poupratovať“ a v návaloch kolektívnej viny priznáva, že zlyhala ako celok.
Ekológia vzťahov alebo prečo zlyhala klíma?
Do tejto novej éry kolektívneho pokánia vniesol moderné svetlo biskup František Trstenský zo Spiša, ktorého prejav je plný novodobých, prázdnych gest. Biskup totiž mnohovravnosťou s použitím moderného slovníka, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani prominentý progresívec naznačil, že za zlyhaniami jednotlivcom stojí skôr taká… atmosféra.
„žijeme v ekológii vzťahov. Zlo má aj kolektívnu stopu formuje štruktúry zvyky klímu, keď teda prosíme za odprosenie nepreberáme cudziu vinu, ale berieme zodpovednosť za náš spoločný dom.“
Skláňame sa pred takouto „ekologickou čistotou“. Na vine sa podieľali „štruktúry, zvyky, klíma“. Geniálny alibizmus! Pokánie je tak lacné, keď ho možno hodiť na kolektívnu stopu zla a nie na konkrétne osoby. Je to tiež podľa neho gesto, ktoré má reprezentovať „posun v myslení z ‘mám právo’ na ‘chcem slúžiť’“, čo nazval „skutočnou revolúciou“. Nuž strojca prvej revolúcie, čo bola vzbura proti Božiemu poriadku, bol satan, odvtedy ho nasledovali mnohí, ktorí si ani neuvedomovali, aké negatívne konotácie sa s týmto slovom a jeho obsahom spájajú. Najhoršie je, keď slovo revolúcie ospevujú a vyzdvihujú vysokí cirkevní predstavitelia, ale takíto modernisti existovali vždy. Biskup sa rozhodol pre moderný slovník a čo to prinesie? Ako môže vzbura, ergo revolúcia byť pokojná a pozitívna? Je to tak smutné, ak sa biskup spreneverí preberaním slovníka, ktorý na úkor pravdy mení význam slov, otáča ich, či prekrúca a výsledkom sú síce moderne znejúce formulácie, lenže prepisujú realitu tak šikovne, že nakoniec dospejeme k záveru, že si nemôžeme byť istí ničím, že herejivé pocity sú to najdôležitejšie a že ani zákerné klamstvo nie je hriech, ale len „pohľad na situáciu z iného uhla“.
V konečnom dôsledku je tento Deň odprosenia dokonalou ukážkou prázdneho gesta, ktoré má zahojiť rany celej spoločnosti bez toho, aby Cirkev musela pomenovať jediného vinníka. Skutočná revolúcia v myslení? Alebo dôkaz, že kolektívna vina je skvelá vec – pokiaľ sa na ňu dá ekologicky a modernisticky hodiť zodpovednosť za individuálne zlyhania?
Takže sa chystáte slávnostne priznať, že ste stáročia slúžili nespravodlivým režimom, mlčali v kľúčových chvíľach a neposkytli lásku tým, „ktorí nenašli prijatie v Cirkvi“? Lenže to znie to skôr ako prázdne gesto.
Nech žije ekológia vzťahov! Jednotlivcov už netreba. Stačí klíma.
zdroj: TK KBS, CNA