Odmietanie podávania prijímania na kolenách, je zneužívanie autority kňaza a páchanie násilia na veriacich. Ako to vieme ešte dokázať okrem jednoznačnej inštrukcie Redemptionis Sacramentum?
Cirkevný historik, PhDr. Radomír Malý, novinár a vysokoškolský pedagóg, vysvetľuje ako prišlo k tomu, že sa v Cirkvi praktizuje prijímanie na ruku.
Čo presne zahŕňa cnosť poslušnosti a čo už nie? Čo znamená je princíp lepšie poslúchať Boha než ľudí?
A ako to bolo s prijímaním na dlaň v prvotnej cirkvi? Aký bol rozdiel medzi spôsobom prijímania na pravú dlaň v predklone s následným purifikovaním jazykom u prvotnej Cirkvi a opakovaním praxe po Jánovi Kalvínovi?
_______________________________________________________________________________________________________
Pozn.: Ján Kalvín zaviedol zmeny v prijímaní Večere Pánovej predovšetkým preto, aby zdôraznil rovnosť veriacich a odstránil akékoľvek náznaky uctievania „hostie“. (Ak prijímania mal mať symbolický charakter, keďže neveril v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii.) Malo sa tým zabrániť prehnanej úcte, pretože chlieb zostával chlebom, ktorý slúži ako duchovný symbol, nie ako skutočné Telo Kristovo, vyžadujúce obozretnú manipuláciu len od kňaza.
Kalvín presadzoval, aby veriaci prijímali chlieb do ľavej ruky, z ktorej si ho následne pravou rukou sami vložili do úst.
_____________________________________________________________________________________________________________
A čo o prijímaní na ruku, či po kľačiačky uvádza platná inštrukcia Redemtionis Sacramentum od Jána Pavla II. uverejnená na TK KBS?
91. Pri rozdávaní svätého prijímania treba pamätať, že „posvätní služobníci nemôžu odoprieť sviatosti tým, ktorí ich vhodne žiadajú, sú riadne disponovaní a právo im nezakazuje, aby ich prijali“. Každý pokrstený katolík, ktorému podľa práva nie je zakázané, musí byť pripustený k svätému prijímaniu. Teda nie je dovolené odoprieť nikomu z veriacich sväté prijímanie len preto, lebo napr. chce prijať Eucharistiu pokľačiačky alebo postojačky.
92.Hoci každý veriaci má vždy právo prijať sväté prijímanie podľa svojej vôle do úst, ak niekto z prijímajúcich chce prijať sviatosť na ruku v krajinách, kde to konferencia biskupov s potvrdením Apoštolskej stolice dovolila, nech sa mu svätá hostia dá. Predsa však osobitne treba dbať o to, aby ju prijímajúci prijal hneď pred vysluhovateľom, aby nik s hostiou na ruke neodišiel. Ak by hrozilo nebezpečenstvo znesvätenia, sväté prijímanie sa veriacim na ruku nemá podávať.
93. Pri prijímaní veriacich treba držať paténu, aby sa vyhlo nebezpečenstvu, že svätá hostia alebo nejaký jej úlomok padne na zem.
94. Nie je dovolené, aby si veriaci svätú hostiu alebo posvätný kalich „sami brali, tým menej, aby si podávali medzi sebou z ruky do ruky“. V tejto veci treba navyše odstrániť zlozvyk, že si snúbenci na sobášnej omši navzájom vysluhujú sväté prijímanie.