Nemecká cirkevná realita opäť potvrdzuje, že tamojší episkopát pokračuje v kurze, ktorý vyvoláva hlboké obavy o zachovanie katolíckej ortodoxie. Würzburský biskup Franz Jung v rozhovore pre denník Mainpost otvorene priznal, že nemeckí biskupi odhlasovali jasnú požiadavku na zavedenie diakonátu žien a tento tlak oficiálne preniesli priamo do Ríma.
Podľa biskupa Junga je teraz rad na pápežovi Levovi XIV., aby „rozhodol, ako postupovať“. Jung sebavedomo vyhlásil, že táto téma je pevnou súčasťou agendy a podľa jeho názoru „z nej tak skoro nezmizne“.
Čakanie na pápeža a „červený koberec“
Nemeckí preláti sa netaja tým, že by na domácej pôde radi privítali súčasnú hlavu Cirkvi. Biskup Jung vyjadril nádej, že by pápež Lev XIV. mohol navštíviť práve Würzburg, ktorý je nemeckým sídlom augustiniánskeho rádu, z ktorého Svätý Otec pochádza.
„Určite by sme mu rozprestreli červený koberec,“ vyhlásil Jung.
Tradičný katolík sa však musí pýtať: Má byť tento červený koberec vyjadrením synovskej úcty k namestníkovi Krista, alebo skôr diplomatickým nástrojom na presadenie agendy, ktorá je v priamom rozpore s dvojtisícročnou tradíciou Cirkvi?
Tento krok nemeckých biskupov nadväzuje na obdobie pontifikátu pápeža Františka, kedy sa otázka ženského diakonátu opakovane otvárala. Zosnulý pápež vtedy zriadil dve samostatné teologické komisie, aby preskúmali historické a teologické aspekty tejto otázky. Hoci komisie nepriniesli také závery, ktoré by menili doterajšie učenie, liberálne krídlo Cirkvi ich vnímalo ako pootvorené dvere.
Dogmatická realita: Svätenie žien je nemožné
Bez ohľadu na to, aké „jasné hlasovania“ prebiehajú na konferenciách nemeckých biskupov, katolícka doktrína hovorí jasnou rečou: svätenie žien do sviatosti posvätného rádu (ktorá zahŕňa diakonát, presbyterát a episkopát) je absolútne nemožné.
Bývalý prefekt Kongregácie (dnes Dikastéria) pre náuku viery, kardinál Gerhard Müller, to v roku 2019 vyjadril s nekompromisnou teologickou presnosťou. Upozornil, že žiaden pápež ani koncil nemá právomoc povoliť diakonské svätenie žien a akýkoľvek pokus o takýto úkon by bol od začiatku neplatný.
Kardinál Müller sa opiera o neomylné dekréty Tridentského koncilu:
- Biskup, kňaz a diakon sú len tri stupne jednej a tej istej sviatosti posvätného rádu (Sacramentum Ordinis).
- Tridentský koncil vo svojom Dekréte o sviatosti posvätného rádu dogmaticky definoval, že nikto nesmie pochybovať o skutočnosti a podstate posvätného svätenia ako jednej zo siedmich sviatostí svätej Cirkvi (unum ex septem sacramentis).
„Z božského ustanovenia Cirkvi vyplýva, ako spoľahlivo rozhodol pápež Ján Pavol II., že Cirkev nemá žiadnu právomoc udeliť ženám kňazské svätenie. Toto nie je iba nejaký záver z dejín, ale vyplýva to priamo z božskej konštitúcie Cirkvi. To sa, samozrejme, vzťahuje na všetky tri sviatostné stupne,“ zdôraznil kardinál Müller.
Definitívne slovo svätého Jána Pavla II.
Pre každého verného katolíka zostáva v tejto otázke kľúčovým a záväzným dokument apoštolský list Ordinatio Sacerdotalis z roku 1994. Svätý Ján Pavol II. v ňom využil svoju najvyššiu apoštolskú autoritu, aby definitívne ukončil akékoľvek debaty:
„Preto, aby sa odstránila akákoľvek pochybnosť v takej dôležitej veci, ktorá sa týka samotnej božskej konštitúcie Cirkvi, z moci nášho úradu posilňovať bratov (porov. Lk 22, 32) vyhlasujeme, že Cirkev nemá nijakú právomoc udeľovať kňazské svätenie ženám a že toto rozhodnutie majú definitívne prijať všetci veriaci Cirkvi.“
Modlime sa za vernosť Ríma
Nemecká cesta (Synodale Weg) opäť ukazuje, o čo sa pokúša pod zámienkou „pastoračnej flexibility“ a „inklúzie“. Hlasovanie nemeckých biskupov nie je prejavom pokroku, ale prejavom hlbokej krízy viery a straty katolíckej identity.
Zostáva nám len pevne veriť a modliť sa, aby pápež Lev XIV. pevne stál na skale apoštolskej tradície, odmietol tieto modernistické tlaky z Nemecka a potvrdil večné a nemenné učenie svätej Criky. Veky sa menia, svetské trendy prichádzajú a odchádzajú, ale „Kristus je ten istý včera, dnes i naveky“ (Hebr 13, 8).
zdroj: Mainpost, LSN