Reportáže Spoločnosť a politika Video Viera a Cirkev

Andrej Palko a Marián Kuffa: Sme otrokmi zlegalizovaného zla? Progresivizmus je lopatka hnoja v dobrom víne!

OdAnton Kulan

mar 1, 2026 #Andrej Palko, #Cirkev, #Európska únia, #Istanbulský dohovor, #konzervativizmus, #kresťanská kultúra, #kresťanstvo, #kultúrna vojna, #liberalizmus, #Marián Kuffa, #morálne zákony, #ochrana detí, #politika, #pravda, #progresivizmus, #prorocký úrad, #Sloboda slova, #Slovensko, #tradičné hodnoty, #viera, #Žakovce

V hlbokom a miestami ostrom diskuse sa stretli dve generácie konzervatívneho myslenia – legendárny farár zo Žakoviec, Marián Kuffa, a Andrej Palko. Témou nebola len politika, ale samotná podstata boja proti progresivizmu, ktorý obaja vnímajú ako „liberálnu chobotnicu“, ktorej chapadlá siahajú hlboko do štruktúr Európskej únie aj slovenskej spoločnosti.

Brusel a obraz o demižóne vína

Marián Kuffa v rozhovore ponúkol trefnú metaforu o stave dnešnej Európy. Európsku úniu prirovnal k 50 litrom kvalitného vína, ktoré stojí na troch nohách: gréckej filozofii, rímskom práve a kresťanskej kultúre. „Vaša liberálna filozofia tam hodila lopatku hnoja,“ povedal Kuffa fiktívnemu liberálnemu inžinierovi. Riešením však podľa neho nie je víno vyliať (vystúpiť z EÚ), ale „prefiltrovať ho cez Nepoškvrnené srdce Panny Márie“. Kuffa varuje, že hoci myšlienka spolupráce je dobrá, súčasné vedenie v Bruseli ju ničí ideológiou, ktorá popiera prirodzený poriadok.

Prorocký úrad a „povinné“ mlčanie umelcov

Andrej Palko v diskusii otvoril tému tlaku v umeleckom prostredí. Opísal, ako sa jeho kolegovia v divadle za posledných 20 rokov zmenili a ako je dnes iný názor trestaný nečinnosťou alebo ostrakizáciou. „Tí normálni sú dnes vnímaní ako nenormálni,“ konštatuje Palko. Kuffa mu sekunduje pripomenutím, že každý kresťan má pri krste pridelený prorocký úrad. Prorok podľa neho nie je ten, kto veští budúcnosť, ale ten, kto ohlasuje Božiu vôľu – a tá nie je vždy príjemná, no vždy užitočná.

Zlyhanie štandardov v praxi

Farár zo Žakoviec neostal len pri teórii. Uviedol konkrétne príklady, kde bruselské štandardy narážajú na realitu charity:

Rozlišovanie pohlaví: Kuffa odmieta miešať mužov a ženy v útulkoch, hoci to moderné predpisy vyžadujú. „Vezmem prostitútku z kanála a hodím ju k žiadostivým mužom? Ako som jej pomohol?“ pýta sa.
Práca ako terapia: Kritizuje pravidlo, že práca nesmie byť podmienkou pobytu v útulku, čo podľa neho vedie k nude a následnej kriminalite.
Právo na „nezriadený“ sex: Opísal incident s agresívnym klientom, ktorý sa dožadoval styku so sestričkou pod rúškom svojich „práv“.

Boj proti ideológii, nie proti ľuďom

Záverečné posolstvo oboch aktérov je jasné: nepriateľom nie je človek, ale systém. Bojujú proti progresivizmu, ktorý vnímajú ako hrozbu pre národ a budúce generácie. Kuffa zdôrazňuje, že hoci majú s liberálmi diametrálne odlišné názory, nesmú prejsť do nenávisti. „Sú to naši bratia a sestry, chceme ich zachrániť,“ uzatvára farár s výzvou k odvahe stáť pri pravde, aj keď je človek v menšine.