Takže, priatelia, máme tu novú epizódu z nekonečného seriálu „Zvláštne Objatia“. Predstavte si to: Organizácia Spojených Národov – inštitúcia, ktorá už desaťročia Vatikánu veselo ide po krku v „nepodstatných“ témach ako život, rodina a sloboda vzdelávania – zrazu láskyplne tlieska Cirkvi na klimatickom summite COP30 v Beléme!
📣 „Hovorte Hlasnejšie, Prosím! Potrebujeme Váš Zborový Hlas!“
Šéf kabinetu Konferencie strán (COP), Gustau Mañez Gomis, prišiel s prejavom hodným Oscara za najlepší sarkazmus. Verejne sa rozplýval nad „rastúcou úlohou“ Cirkvi v klimatickej debate a otvorene žiadal cirkevných predstaviteľov: „Hovorte nahlas!“
To je dojemné, nie? Zrazu, keď ide o globálne environmentálne riadenie, hlas Cirkvi má „morálne vodcovstvo“ a je „zásadný“. Texty ako Laudato si’ a Laudate Deum už nie sú len encyklikami. Sú to, a teraz pozor, „inšpiratívne referencie pre všetky náboženstvá sveta“! OSN ich povýšila na globálne ideologické čítanie. Chýba už len, aby ich predávali s oficiálnou pečaťou OSN „Schválené pre Svetovú Klímu“.
Poznámka: Tieto isté orgány OSN však roky presadzovali politiku, ktorá je v priamom rozpore s katolíckym učením v základných otázkach. Zrejme, keď ide o kontrolu populácie, Cirkev má byť ticho. Ale keď ide o globálne CO2, zrazu je jej hlas ten najdôležitejší megafón!
Partnerstvo?
Celý tento teáter volania „Hovorte hlasnejšie!“ neznamená nič iné ako: „Potrebujeme, aby ste nám pomohli predať náš globálny program masám.“ Pretože, ako sami priznávajú, hlas Cirkvi má „jedinečnú váhu v orientácii verejnej mienky“, hlavne v tých častiach sveta, kde viera nie je len pekná dekorácia.
OSN tak šikovne žiada, aby sa Cirkev zaradila do radu, vzala si megafón a opakovala ich mantry o klimatickej apokalypse v ideologickom rámci globálneho riadenia. Týmto vás žiadam: Urobte nám reklamu zadarmo, ospravedlňte náš politický rámec a my sa za to na vás usmejeme.
🤔 Kresťanská Vízia vs. Globálna Agenda
Tu je ten satirický pichanec: Obrana nášho spoločného domova (planéty) je a vždy bola súčasťou kresťanskej vízie. Máme ju v genetickom kóde už od záhrady Eden. Ale nekritické dodržiavanie a tlieskanie každému globálnemu programu, ktorý nám medzinárodné orgány predhodia, to NIE JE.
Žiadosť OSN, aby sa Cirkev „vyjadrila“ ku klimatickým zmenám v ich rétorike, nie je pozvanie do dialógu. Je to skôr očakávanie súladu a podriadenosti. Misia Cirkvi nie je stať sa podriadeným hercom v divadle medzinárodných rozhodnutí, ale ponúkať morálnu perspektívu, ktorá je nezávislá od toho, aký program je práve v móde u nadnárodných elít.
Takže, kým OSN chváli Laudato si’ ako referenciu pre všetky náboženstvá, my si musíme pamätať: Skutočné posolstvo Cirkvi presahuje módne globálne agendy. Ak chce OSN, aby Cirkev hovorila, mala by byť pripravená počúvať aj o živote, rodine a slobode. Inak ide len o ďalšiu cynickú snahu o inštrumentalizáciu. Pretože keď Cirkev hovorí o klíme, mala by hovoriť aj o človeku a jeho základných právach, ktoré OSN tak často ignoruje.
zdroj: Info Vaticana