Vstupom do Svätého týždňa sa nám otvára priestor na hlbšie prežitie tajomstva, ktoré tvorí samotné jadro našej viery – umučenie a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista. Je to čas, kedy by sme sa mali zastaviť a položiť si zásadnú otázku: Aká je cena nášho vykúpenia?
Hodnota zaplatená krvou
V bežnom živote platíme za vzácne veci vysokú cenu. Ak si však uvedomíme hodnotu večného života a spoločenstva s Bohom, musíme s úžasom hľadieť na „sumu“, ktorá bola za nás zaplatená. Ako pripomína svätý Peter: „Neboli ste vykúpení striebrom ani zlatom, ale drahou krvou Krista, nepoškvrneného Baránka.“ Téma vykúpenia sa tiahne dejinami ako zlatá niť. Už starozákonné proroctvá s obdivuhodnou presnosťou predpovedali to, čo sa naplnilo na Kalvárii. Kniha Múdrosti prináša mrazivý opis zmýšľania nespravodlivých, ktorí sa rozhodli skúšať spravodlivého:
„Odsúďme ho na najpotupnejšiu smrť, veď vraví, že sa mu dostane záchrany.“
Títo ľudia blúdili, pretože ich zaslepila vlastná neprávosť. Verili, že mierou spravodlivosti je hrubá sila a slabosť považovali za neužitočnú. Kristus však vo svojej zdanlivej slabosti na kríži ukázal tú najväčšiu Božiu moc.
Vernosť biblických svedectiev
Evanjelista Matúš nám detailne vykresľuje drámu Kristovho odsúdenia. Vidíme tu tragický koniec Judáša, ktorého svedomie dobehlo po zrade „nevinnej krvi“. Aj taký detail, akým je nákup Hrnčiarovho poľa za tridsať strieborných, presne napĺňa staré proroctvá Jeremiáša.
V celom procese pred Pilátom nás zasahuje Ježišovo mlčanie. Kým davy podnecované veľkňazmi kričia „Ukrižuj ho!“ a volia si vraha Barabáša, Ježiš ticho prijíma potupu, bičovanie a tŕním korunovanie. Každý pľuvanec a každý úder palicou bol súčasťou ceny za našu spásu.
Od opustenosti k víťazstvu
Krížová cesta vrcholí na Golgote. V momente Kristovho skonu sa diali kozmické znamenia: zem sa triasla, skaly pukali a chrámová opona sa roztrhla. Aj pohanský stotník pod vplyvom týchto udalostí musel vyznať: „On bol naozaj Boží syn.“
Prorok Izaiáš stáročia predtým predpovedal túto oddanosť Mesiáša: „Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a líca tým, čo trhali… tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.“ Rovnako 22. žalm prorocky opisuje delenie šiat a prebodnuté ruky i nohy. Tieto zhody nie sú náhodné – sú pre nás jasným argumentom, že evanjeliové posolstvo je pravdivé.
Odkaz pre dnešok: On je jediná cesta
Dnes sme svedkami krízy, ktorá pramení zo straty bázne pred Bohom. Svätý Pavol v liste Filipanom pripomína, že Ježiš, hoci mal božskú prirodzenosť, zriekol sa jej a uponížil sa až na smrť na kríži. Preto ho Boh povýšil nad všetko.
V súčasnosti sa objavujú pokusy postaviť všetky náboženstvá na jednu úroveň. Ježiš však jasne hovorí:
„Ja som dvere… Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“
Tvrdiť niečo iné by znamenalo zaprieť Krista a jeho obetu. On dal svoj život dobrovoľne z lásky k nám. Keď v týchto dňoch pôjdeme okolo kríža alebo naň doma pohliadneme, uvedomme si: „To bolo za mňa. Aj ja som zahrnutý v tejto dráme lásky.“
Nech je náš Svätý týždeň a Veľká noc naplnená vďačnosťou. S pokorou v srdci môžeme spoločne zvolať: „Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.“
Spracované podľa zamyslenia o. Štefana Mordela.