Generálny sekretár Synody objavil v Würzburgu novú „symfóniu“

Svetlo pokroku opäť raz prichádza z Nemecka a naši rímski pastieri ho s nadšením vítajú. Generálny sekretár Synody biskupi, kardinál Mario Grech, cez víkend navštívil 104. nemecký katolícky kongres (Katholikentag) v Würzburgu.

Kto by čakal, že rázne klepne po prstoch tamojšej heréze, ktorá už roky úspešne likviduje zvyšky viery, ten zjavne nepozná závan moderného „Ducha“. Namiesto jasného katolíckeho slova sme sa dočkali hlbokomyselných metafor a diplomatického kľučkovania, ktoré by kardinálovi závidel aj nejeden minister zahraničných vecí.

Jedna synoda, jeden Duch (ten nemecký?)

Keď sa kardinála Grecha opýtali, či sa slávna nemecká „Synodálna cesta“ – tá, ktorá žiada svätenie žien, revíziu morálky a koniec kňazského celibátu – nakoniec spojí s tou celosvetovou rímskou synodou, eminencia odpovedala prorockým: „Uvidíme.“

Podľa nemeckého portálu Katholisch.de dokonca upokojil prítomných progresívcov tvrdením, že nemecký experiment aj rímsky proces majú „toho istého protagonistu: Ducha Svätého“. Tradičnému katolíkovi, ktorý sleduje nemeckú deštrukciu sviatostí, v tej chvíli pravdepodobne vyrazilo dych – v rímskych komnatách však zjavne zavládlo hlboké porozumenie a nadšenie z toho, že nemeckí reformátori našli pre svoje svetské experimenty takého vznešeného Patróna. Zrejme sa im to javí tak, že Duch Svätý má dnes v Berlíne a Ríme úplne iné priority než po minulé dve tisícročia, aj keď sú v úplnom v protiklade.

Kardinál sa namiesto rázneho napomenutia pokúsil nemeckých aktivistov iba jemne usmerniť otcovským vyhlásením, že synodalita nie je „parlamentarizmus“ ani „boj o moc“, ale spoločné počúvanie. Cirkev vraj funguje ako „symfónia spoločenstva“, kde Duch Svätý nevytvára sumu názorov, ale „harmóniu“.

Nuž, nemecký orchester už dávno hrá úplne inú pieseň, no Rím sa stále tvári, že ide o čisté nefalošné tóny. Grech síce diplomaticky podotkol, že „neexistuje univerzálna Cirkev bez miestnych cirkví, ani miestna bez univerzálnej“, čo malo byť pravdepodobne jemným varovaním pred nemeckým odtrhnutím sa od reťaze, no v kontexte jeho ďalších slov to vyznelo skôr ako priateľské potľapkanie po pleci.

„Bohužiaľ sa koncentrujeme len na Nemecko, ale Cirkev má oveľa širšiu víziu.“ – Kardinál Mario Grech o tom, prečo by nás nemecký pochod mimo katolícku pravovernosť vlastne nemal trápiť.

Každá miestna cirkev má podľa neho skrátka svoje „vlastné tempo“. Niektoré idú pomalšie (rozumej: zaostalý a spiatočnícky Východ) a iné potrebujú „impulz“ (rozumej: osvietený Západ). Hlavné je predsa „kráčať spolu“ – hoci aj do priepasti, hlavne že držíme krok.

Potrebujeme vás, milé teologičky!

Symfonická idylka dostala trhlinu, keď vystúpila mladá nemecká študentka teológie a členka synodálneho zhromaždenia Finja Miriam Weberová. Kardinálovi na rovinu povedala, že ako žena má v tejto jeho „symfónii“ zakázané hrať na polovicu nástrojov, pretože nemá prístup k posvätnej vysviacke.

Čakali by ste teologickú obranu nemenného učenia Cirkvi? Kdeže. Kardinál Grech poeticky odvetil, že „Ježiš je skladateľ“ a „Duch Svätý je dirigent“. A korunu všetkému nasadil, keď sa na mladú rebelku zahľadel a s úsmevom dodal: „Potrebujeme ľudí, ako ste vy.“ Áno, presne takých, ktorí spochybňujú základy katolíckej ekleziológie.

Do debaty zasiahol aj belehradský kardinál Ladislav Német. Ten aspoň sčasti pomenoval realitu, keď priznal, že nemecká Synodálna cesta spôsobila hlboké „rany“ v iných miestnych cirkvách, najmä vo východnej Európe. Naše biskupské konferencie totiž nemecké excesy využívajú ako dôvod na odstup od celej synodality. Kardinál Német však rýchlo dodal, že netreba vidieť všetko „čiernobielo“ a mali by sme sa radšej sústrediť na pozitíva než na verejné konflikty medzi biskupmi. Inými slovami: v dome horí, ale my chváľme pekné závesy.

Ticho z Ríma a ranná káva u pápeža

Celý tento würzburgský festival pokroku sa konal v čase, keď nemeckí biskupi na čele s predsedom biskupskej konferencie Heinerom Wilmerom stále čakajú na definitívne schválenie (tzv. recognitio) zo strany Vatikánu pre vznik ich vysnívanej „Synodálnej rady“ – stáleho orgánu, kde by laici spolurozhodovali s biskupmi, čo priamo odporuje kánonickému právu.

Hoci Nemci poslali stanovy do Ríma už koncom februára a odpoveď neprichádza, biskup Wilmer zostáva pokojný. Meškanie vraj netreba vnímať negatívne, Rím má jednoducho čas.

Hneď v pondelok – len deň po skončení tohto nemeckého podujatia, kde odovzdal prítomným pápežovo požehnanie – kardinála Grecha Svätý Otec prijal na oficiálnej audiencii. O čom sa rozprávali, Vatikán neprezradil. Možno o tom, ako dobre znie tá nemecká symfónia modernizmu, zatiaľ čo tradičná loď Cirkvi naberá vodu zo všetkých strán.

Modlime sa, bratia a sestry, aby sme v záplave tejto modernej synodálnej „harmónie“ definitívne neobsadili miesta v orchestri, ktorý pod taktovkou sveta vyhráva katolíckej Cirkvi rekviem za jej vlastný pohreb.

zdroj: katholisch.de a Info Vaticana