Historické stretnutie a spoločná modlitba kráľa Karola III. a pápeža Leva XIV. vo Vatikáne vyvolali na Britských ostrovoch búrlivú reakciu. Po tom, čo kráľ, ako najvyšší guvernér Anglikánskej cirkvi, zasadol po boku pápeža v Sixtínskej kaplnke, zaznela šokujúca požiadavka: abdikácia panovníka.
Popredný severoírsky protestantský kazateľ, reverend Kyle Paisley, syn zakladateľa strany DUP Iana Paisleyho, verejne vyzval kráľa, aby „prenechal miesto niekomu inému, kto je skutočný protestant a kto svoje sľuby berie vážne.“
Podľa Paisleyho kráľ Karol III. svojim ekumenickým gestom zradil sľub, ktorý zložil pri svojej korunovácii. Sľúbil v ňom, že bude obhajovať protestantskú vieru v Spojenom kráľovstve.
Paisley označuje spoločnú modlitbu s katolíckou hlavou za popretie kresťanského evanjelia a tvrdí, že katolicizmus a protestantizmus stoja na zásadne odlišných doktrinálnych základoch. Zatiaľ čo protestantizmus berie Bibliu ako jediné pravidlo viery, katolicizmus pridáva interpretáciu cirkvi a tradíciu.
Akt panovníka vnímal kontroverzne a následne odsúdil aj Orange Order, medzinárodný protestantský bratský spolok, ktorý spoločné modlitby označil za „smutný deň pre protestantizmus“ a vyjadril „veľký smútok.“
S Paisleyho kritikou hlbokých doktrinálnych rozdielov súhlasil aj Wallace Thompson z Evanjelickej protestantskej spoločnosti, hoci priamo nežiadal kráľovu rezignáciu. Uviedol však, že kráľ vysiela signál, že si neželá skutočne zachovávať protestantskú reformovanú vieru ustanovenú zákonom.
Historický okamih vo Vatikáne tak pre britskú monarchiu vyvolal novú vlnu náboženskej a politickej kontroverzie, ktorá siaha až ku koreňom reformácie.
Paradox? Miľník? Či podivné divadlo?
Spoločná účasť pápeža a britského panovníka na obrade – udalosť, ktorá sa neopakovala od 9. storočia – bola vnímaná ako gesto historického zmierenia medzi Rímom a anglikánskou cirkvou.
V bazilike svätého Pavla bolo špeciálne inštalované nové kreslo s kráľovským erbom a latinskou frázou „Ut unum sint“ („Aby boli jedno“), určené pre Kráľa Karola a jeho nástupcov pri budúcich návštevách.
Miľník? Irónia? Paradox? Evidentne sa nestali jedným celkom. Kráľ Karol III. zostáva vodcom odlúčenej heretickej anglikánskej „cirkvi“ a pápež Lev XIV. hlavou Katolíckej Cirkvi.
Zjednotenie v environmentálnych cieľoch
Pápež Lev XIV. a kráľ Karol III. počas svojho prvého stretnutia vo Vatikáne symbolicky spojili ochranu životného prostredia s ekumenizmom, čím naznačili, že prelomové signály prichádzajú z nečakaného prepojenia týchto dvoch oblastí. Obaja tak mali ukázať, že aj s takzvanou „soft power“ dokážu na svetovej scéne položiť základy pre medzináboženský dialóg a spoločnú starostlivosť o planétu.
Pravá Jednota
Podotknime, že panovník Henrich VIII., anglikánsky vodca tejto odlúčenej „cirkvi“ od pôvodnej, katolíckej, nariadil zavraždiť svätého biskupa Jána Fishera, práve preto, že odmietal súhlasiť s jeho rozvodom. Pretože tento dnes už svätorečený biskup mučeník odmietol kráľove odpadlíctvo od Cirkvi, formáciu novej a aj pod hrozbou smrti odmietol prestúpiť k anglikánom, čo v preklade znamená, že nezradil svätú katolícku Cirkev, prijal radšej mučenícku smrť.
Iste možno predpokladať, že by si tento svätec želal znovanadobudnutie skutočnej jednoty rozdelených cirkví v pravom slova zmysle, v jednej Pravde, pre ktorú sa oplatí zomierať.
Predchádzajúca panovníčka, Kráľovná Alžbeta II., sa počas svojej 70-ročnej vlády stretla s piatimi pápežmi, no nikdy sa nezúčastnila spoločnej verejnej modlitby. Historické stretnutie Kráľa Karola III. a Pápeža Leva XIV. otvára novú kapitolu vo vzťahoch medzi Vatikánom a britskou monarchiou.
Toto zblíženie však ešte zďaleka nenačrtáva známky jednoty v zmysle ochoty návratu do náručia svätej Katolíckej Cirkvi. A aj napriek tomu to vyvolalo nevôľu mnohých protestantov.
Záver
Otvorenosť v ekumenických vzťahoch môže byť takto klamlivá: Vyvoláva dojem jednoty a spokojnosti so súčasným stavom, hoci ten skutočnou jednotou nie je. Spoločné modlitby môžu anglikánov mylne utvrdzovať v tom, že všetko je v poriadku, hoci pre pravú jednotu je nevyhnutná konverzia. Svedčí o tom bývalý anglikánsky ‚kňaz‘ Taylor Marshall vo svojich populárnych youtubových vysielaniach. Označovať súčasný stav za jednotu je preto mätúce a nesprávne; a v pravom zmysle by malo znamenať cestu k návratu.
Perlička: V protokole pútalo pozornosť oblečenie kráľovnej Kamily, ktorá pre popoludňajšiu ceremóniu vo Svätopáulskej bazilike vymenila svoj ranný čierny odev za svetlý, takmer biely komplet. Zmena farby bola dôležitá, pretože Vatikán striktne vyžaduje od ženských návštev čiernu róbu; výsada celobieleho odevu – tzv. „Privilège du blanc“ – je vyhradená len pre panovníčky s titulom „katolícky majestát“. Kamilina voľba, aj keď sa vyhla plnému využitiu Privilège du blanc, predstavovala diskrétne, no viditeľné vyjadrenie nádeje na ďalšie oteplenie vzťahov medzi anglikánskou a Katolíckou cirkvou.
zdroj: CNA, Vatican Media
Správny postoj k ekumenizmu majú pravoslávni hierarchovia.