Texaský biskup Joseph E. Strickland, jeden z najhlasnejších obhajcov katolíckej Tradície, sa opäť raz pustil do progresívnych trendov. Prebudí ospalú hierarchiu?
V ére, kedy sa zdá, že niektorí cirkevní hodnostári by najradšej vymenili katechizmus za seansy „cirkvi so širokými náručami“ (rozumej: bez jasných pravidiel), prichádza biskup Strickland s poriadnou dávkou texaskej ostrosti a teologickej presnosti.
Jeho nedávne vyjadrenia nenechali nikoho na pochybách: V moderných snahách o zmenu učenia Cirkvi vidí jasné ohrozenie viery.
V relácii s moderátorom Joe McClanom najskôr vracia na scénu Konferencie katolíckych biskupov USA (USCCB) a okamžite rozpútava búrku. Jeho slová o hriechu, svätokrádeži a „Cirkvi bez hraníc“ sú priamym útokom na progresívnu vlnu, ktorá, zdá sa, už zaplavila aj Vatikán.
Strickland, neochvejný zástanca katolíckej viery, sa vyjadruje srdečne, jednoducho a veľmi úprimne. Ústredným bodom jeho kritiky bol škandalózny incident, pri ktorom otec James Martin SJ sprevádzal do Cirkvi muža žijúceho v aktívnom homosexuálnom vzťahu – bez výzvy k pokániu a zmene života.
Joe sa bp. Stricklanda opýtal na nedávne udelenie sviatosti birmovania dvom otvorene praktizujúcim homosexuálom v prítomnosti spomínaného J. Martina.
Svätokrádež : Keď sa Hriech Ignoruje
Strickland nechodí okolo horúcej kaše. Hoci sa teší, že ľudia prichádzajú do Cirkvi, odmieta modernú prax, ktorá obchádza základné požiadavky viery.
Bp. Strickland vážne varoval: „Je to tragické, že to bolo oslavované. Je svätokrádežné prijímať sviatosti v stave smrteľného hriechu…To platí pre všetky sviatosti.“
Biskup zdôraznil, že hoci sme všetci hriešnici, Cirkev od nás žiada, aby sme sa pred prijatím sviatosti snažili byť od hriechu čo najviac slobodní (napr. spoveďou, súčasťou ktorej je aj predsavzatie sa hriechov strániť). Oslavovať zjavne hriešny stav ako normu je podľa neho „falošný obraz Cirkvi“, ktorý klame veriacich, a čo je horšie, klame aj týchto mužov.
❓ Veríme Katechizmu alebo Hľadáme Popularitu?
Na margo svojho vystúpenia na Konferencii biskupov, kde sa k jeho ráznej kritike otvorene nikto iný nepridal. (Niekoľkí mu vyjadrili súhlas, avšak len súkromne). Biskup Strickland sa zamýšľa, prečo sa viac biskupov neozve, prečo je to jedine jeho hlas, ktorý zaznel otvorene.
Emeritný biskup kladie hierarchii kľúčovú otázku, ktorú zopakoval po siedmich rokoch:
„Veríme tomu, čo Cirkev učí, alebo nie? Príliš veľa našich činov naznačuje, že neveríme….zrádzame maličkých, ktorí sú týmito pastiermi ‚hrozne poškodzovaní‘.“
Podľa biskupa, je to povinnosť lásky korigovať chybujúcich bratov, vrátane pápeža. Cirkevný úrad si zaslúži rešpekt, ale muži, ktorí ho zastávajú, musia konať svoju prácu, inak ich čaká prísny Boží súd. Pápeža nabáda, aby sa vrátil k tomu, čo mu bolo zverené, aby napomínal tých, ktorí sú teraz spokojne vovedení do omylu.
Moderné trendy v Cirkvi potláčajú Základné pravidlá viery. Tento chaos ilustruje paralelnou kritikou:
1. Morálny Chaos
Progresivizmus vytvára „Cirkev bez hraníc“, kde nie sú jasné morálne pravidlá (napr. o manželstve, hriechu, pokání). Chaos nie je od Boha.
2. Hranice Národa
Strickland tvrdo kritizoval hypokritické vyhlásenia Konferencie biskupov USA k otázke imigrácie. Hoci biskupi teraz vydali „veľmi dôrazné vyhlásenie“ o nespravodlivosti voči imigrantom, mlčali pri Bidenovej propotratovej politike, mlčali o prenasledovaní kresťanov v Nigérii či Sýrii a nevyjadrili ani apelujúce stanovisko k škandálom s otcom Martinom.
„Je to čisté pokrytectvo. Poháňa ich emocionálne rozprávanie a zabúdajú na základné princípy spravodlivosti. Národ má právo na kontrolu svojich hraníc a ľudia majú zodpovednosť dodržiavať zákony. Cirkev by mala viesť, no namiesto toho je zmätená a vysiela protichodné správy.“
Pravda Oslobodzuje, Nie Popularita
Pravda nás oslobodzuje. Ak sme príliš nasiaknutí popieraním Pravdy, viac nás to púta ku chaosu, hriešnosti a k poškodzovaniu maličkých.“
Odvolal sa na Sv. Pavla, ktorý plakal nad „nepriateľmi Kristovho kríža“, ktorých bohom je ich brucho a slávou ich hanba.
Texaský biskup znova vyzýva veriacich na nekompromisnú obranu viery.
Jeho odkaz je jasný: Ak nechceme, aby sa Cirkev premenila na nezáväzný sociálny klub, musíme trvať na Pravde, ktorá je vyjadrená v Katechizme a Tradícii, aj keby sme mali zostať osamotení a nepohodlní.
V KOCKE:
Zrada Pravdy
Progresívna rétorika je plná slov ako „inklúzia“, „dialóg“ a „sprevádzanie“. Znie to krásne, takmer ako slogan pre novú nealkoholickú limonádu, no pod povrchom je nebezpečný jed. „Sme vyzývaní, aby sme zmenili učenie Cirkvi, len aby sa ľudia cítili komfortne. To je absurdné!“
Pokúšať sa meniť pravdy viery kvôli sociálnej akceptácii alebo, nedajbože, popularite na sociálnych sieťach, je to isté, ako odrezať korene stromu, na ktorom sedíme.
Ako môžeme efektívne sprevádzať hriešnika, ak mu najprv povieme, že jeho hriech vlastne nie je problém, len „alternatívny životný štýl“?
- Pravá inklúzia je podľa Tradície: „Poď do Cirkvi, no najprv odlož svoj hriech, pretože ten ťa oddeľuje od Boha.“
- Falošná inklúzia (progresívna): „Poď do Cirkvi so svojím hriechom, nebudeme ťa nútiť ho opustiť, veď Ježiš je taký chápavý.“ (Ako keby Ježiš povedal cudzoložnici: „A teraz choď a naďalej hreš, ale buď pri tom úprimná.“)
Synodálna cesta do stratena?
Kým mnohí v terajšom synodálnom procese vidia „prechádzku s Duchom Svätým“, ide skôr o „prechádzku po tenkom ľade“. Synody majú upevňovať vieru. Keď sa viera stáva predmetom diskusie, a nie zjavenou Pravdou, niečo nie je v poriadku. Nie je podstata len rozprávať o emóciách a o tom, ako sa cítime. Cirkev je tu, aby ľudí viedla, ukazovala cestu.
Neustále sa spochybňujú jasné katolícke náky, či už ide o morálku, sviatosti, alebo celibát. Prečo sa snažíme pretvárať niečo, čo funguje dvetisíc rokov?
Akoby sme chceli dať Mona Lise fúzy, len preto, že je to teraz „cool“!
Modernizmus nie je len teologická chyba, je to pastoračná katastrofa.
Čo môžme robiť?
- Odmietnite vlažnosť: Katolík buď verí, alebo neverí. Nedá sa byť „tak trochu katolíkom“, rovnako ako sa nedá byť „tak trochu tehotnou“.
- Modlite sa za hierarchiu: Veľa kňazov a biskupov je zjavne zmätených. Potrebujú našu modlitbu, aby namiesto nasledovania trendov začali opäť nasledovať Krista.
- Hovorte Pravdu s láskou, ale hovorte ju! Byť láskavý neznamená nechať iného, aby skočil z útesu. Niekedy je najväčšou láskou rázne varovanie.
Záver:
Cirkev nie je demokratická organizácia, kde sa hlasuje o tom, či je 2+2 naozaj 4. Cirkev je Kristova nevesta, ktorej poslaním je ohlasovať Pravdu – celú Pravdu a nič iné ako Pravdu.
Ak to niekoho uráža? Nuž, Pravda už taká býva. A ak niekoho uráža katolícka doktrína, problém nebude v doktríne, ale v jeho pripravenosti na spásu.
zdroj: online vysielanie Joe Mc Clana