Kanada, dlho vnímaná ako bašta tolerancie, čelí kritickému momentu. Zatiaľ čo verejná pozornosť sa sústreďuje na postupný úbytok slobôd po takzvanom „Konvoji slobody“ – kde zatýkanie pastorov a policajné zásahy naznačovali nárast autoritárskeho štýlu vládnutia – najnovší úder prichádza z tichého, no o to nebezpečnejšieho miesta: z Kanadského parlamentného Výboru pre financie.
Nový návrh, živený lobbingom sekulárnych skupín, mieri priamo na srdce neziskového sektora: navrhuje odstrániť „pokrok náboženstva“ (advancement of religion) zo zoznamu uznávaných charitatívnych účelov.
Ak by sa táto zmena v zákone o dani z príjmov (Income Tax Act) prijala, mohlo by to mať pre kanadské cirkvi, mešity, synagógy a chrámy katastrofálne dôsledky. V podstate by to mnohé chrámy zničilo.
Tichá fiškálna pohroma pre komunity
Odborníci bijú na poplach. Správa „Revoking the Charitable Status for the Advancement of Religion: A Critical Assessment“ od Pierra Gilberta z Frontier Centre for Public Policy varuje pred fiškálne krátkozrakým a sociálne deštruktívnym krokom.
Ak náboženské inštitúcie stratia charitatívny štatút, bude to znamenať:
- Stopku daňovým úľavám: Stratia možnosť vydávať potvrdenia pre daňovo odpočítateľné úľavy pre darcov, čo by viedlo k prudkému poklesu príjmov.
- Stratu oslobodenia od daní: V mnohých prípadoch by prišli o oslobodenie od dane z príjmu (teda z príspevkov)
- Hrozbu zruinovania: Gilbert obzvlášť varuje pred jednorazovou „daňou za odvolanie“ (revocation tax), ktorá sa môže rovnať väčšine ich majetku. Táto daň by mohla doslova „vymazať všetko, čo vlastnia.“
Sociálny prínos, ktorý štát nevie nahradiť
Zástancovia tohto kroku argumentujú možným federálnym príjmom vo výške $1,7 miliardy až $3,2 miliardy ročne. Gilbert však túto sumu nazýva „ľahkou korisťou“, ktorá príde za cenu rozbitia komunitných sietí a sociálnej súdržnosti.
Náboženské organizácie totiž ročne prispievajú do kanadskej spoločnosti obrovským objemom služieb: odhaduje sa na $16,5 miliardy prostredníctvom sociálnej pomoci, vzdelávania, komunitných programov a kultúrnych aktivít. Slobodomurárskej vláde sa tento prínos však zrejme nepozdáva.
Podľa Gilberta ekonomický „halo efekt“ – merateľný prínos programov kongregácií pre komunitu – desaťnásobne prevyšuje ušlý daňový príjem.
Ako potvrdil aj Otec Diakon Andrew Bennett: „Štát by túto prázdnotu nemohol zaplniť. Rozsah a hĺbka aktivít týchto charít je taká široká, že to vláda nedokáže nahradiť tak efektívne a účinne.“
História a obavy o slobodu
Charitatívny štatút pre náboženstvo má svoje korene v anglickom zvykovom práve už zo 17. storočia, kedy cirkvi vykonávali role dnešného štátu – poskytovali zdravotnú starostlivosť a sociálnu pomoc.
Gilbert vníma návrh ako súčasť širšieho sekulárneho hnutia, ktoré sa snaží eliminovať akékoľvek daňové výhody pre náboženské inštitúcie (a postupne náboženské inštitúcie aj eliminovať úplne)
Tento krok, vedený aktivistami, je kritizovaný ako priamy útok na náboženskú slobodu. Po udalostiach Konvoja, kde boli pastori verejne zatýkaní a ich zhromaždenia obmedzované, je odstránenie charitatívneho štatútu vnímané ako ďalší, sofistikovanejší pokus o obmedzenie vplyvu a viditeľnosti viery v Kanade.
Pre Kanadu je to skúška, či v záujme niekoľkých miliárd neobetuje sociálnu kohéziu a stáročiami budovanú rolu, ktorú v nej náboženské komunity zohrávajú. Návrh už teraz núti cirkvi, aby sa bránili a „nanovo potvrdili svoje verejné poslanie“ v čase rastúcej kultúrnej a politickej výzvy.
Viac o živote, trpkej situácii a viere v kedysi slobodnej Kanade prinesieme čoskoro v rozhovore s jej obyvateľkou.
zdroj: Katolícka Tlačová Agentúra