Vatikánska pápežská nadácia Pomoc Cirkvi v Núdzi (ACN) vydala v utorok v Ríme Správu o náboženskej slobode vo svete 2025 (Religious Freedom in the World Report 2025), ktorá bez príkras odhaľuje alarmujúci nárast porušovania náboženskej slobody vo svete.
Podľa zistení správy, pokrývajúcej roky 2023 až 2024, sú hlavným motorom náboženskej diskriminácie a prenasledovania v 52 krajinách sveta autoritárske režimy. Správa bola predstavená za prítomnosti vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Pietra Parolina.
Kardinál Parolin pri spustení správy dôrazne odsúdil každoročný nárast porušovania práv, ktoré sa dotýka viac ako 5,4 miliardy ľudí po celom svete. Zdôraznil, že vlády musia uznať náboženskú slobodu ako „neodňateľné právo“, čo podľa jeho slov potvrdzuje aj dokument Druhého vatikánskeho koncilu Dignitatis Humanae a článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN. „Muži a ženy všade si zaslúžia slobodu od akejkoľvek formy nátlaku vo veciach viery – či už ide o subtílny spoločenský tlak alebo o otvorené štátne príkazy,“ povedal Parolin.
Správa ACN uvádza, že vlády v 52 krajinách uplatňujú „systematické stratégie na kontrolu alebo umlčanie náboženského života“. V štátoch ako Čína, Irán, Eritrea a Nikaragua používajú úrady technológie hromadného sledovania, digitálnu cenzúru, obmedzujúce zákony a svojvoľné zadržiavanie na potlačenie nezávislých náboženských spoločenstiev. Šéfredaktorka správy ACN, Marta Petrosillová, dodala, že autoritárske režimy sa pokúšajú „vymazať náboženskú identitu“ zatváraním kostolov, zákazom náboženskej výchovy a dokonca premenovaním celých dedín.
Medzi ďalšie kľúčové faktory porušovania náboženskej slobody patria džihádizmus a náboženský nacionalizmus v Afrike a Ázii, ako aj ozbrojené konflikty, nútená migrácia a organizovaný zločin.
ACN zaznamenala aj eróziu náboženskej slobody v Európe a Severnej Amerike, kde hlási nárast útokov na miesta bohoslužieb, napádanie duchovných a narúšanie náboženských služieb.
Prenasledovanie, ktoré berie dych
Kde končí sloboda, tam začína utrpenie. Správa ACN nám predkladá svedectvá, ktoré trhajú dušu. V Severnej Kórei, jednej z najhorších krajín, režim kriminalizuje akúkoľvek vieru a trestá jej vyznávanie uväznením, mučením alebo dokonca popravou. Milióny ľudí žijú v neustálom strachu, v tieni krížov, ktoré musia niesť tajne. V Nikarague vláda prijala extrémne opatrenia na umlčanie Cirkvi: právny štatút bol odobraný celému náboženskému spoločenstvu a verejné bohoslužby sú zakázané. Za každou štatistikou sa skrýva ľudský príbeh, rodina rozdelená za vieru, mučeník, ktorého krv volá k spravodlivosti. Musíme byť hlasom tých, ktorí nemôžu hovoriť, a svedectvom o nezlomnej viere, ktorá prežíva aj v tej najväčšej temnote.
Kontroverzia s kardinálom Parolinom
Prezentácia správy ACN však zároveň vyvolala ostrú kontroverziu kvôli vyhláseniam kardinála Parolina, najmä v súvislosti s prenasledovaním v Nigérii. Parolin, spochybňujúc čisto náboženskú povahu násilia, vyhlásil, že konflikty v Nigérii „nie sú náboženským konfliktom, ale skôr sociálnym, napríklad spormi medzi pastiermi a poľnohospodármi“. Dodal, že aj mnohí moslimovia v Nigérii sú obeťami rovnakej neznášanlivosti, ktorú páchajú extrémistické skupiny bez rozlišovania.
Tieto slová vyvolali najmä v súvislosti s utrpením nigerijských kresťanov, silnú kritiku. Kritici tvrdia, že takáto formulácia „dehonestuje mŕtvych a mätie živých“, pretože prehliada jasnú náboženskú perzekúciu zo strany džihádistických skupín, ako sú Boko Haram a ISWAP, ktorých cieľom je explicitne presadiť šaríu a potlačiť kresťanstvo. Označovanie útokov, ako sú samovražedné atentáty v kostoloch a chladnokrvné popravy kňazov, za „sociálne otázky“ je podľa kritikov neúmyselnou spoluvinou na klamstve a morálne odzbrojuje Cirkev. Nigerijskí biskupi pritom sami systematicky odsudzujú náboženskú perzekúciu.
Kardinálovi Parolinovi je tiež vytýkaná jeho diplomatická línia v prípade Číny (kde bol podpísaný kontroverzný dohovor s komunistickou stranou o menovaní biskupov, čo podľa kritikov viedlo k praktickej kapitulácii pred režimom) a Španielska (kde sa Vatikán údajne prispôsobil vládnej stratégii voči posvätnému miestu Valle de los Caídos). Tieto diplomatické kroky sú videné ako opakujúci sa vzorec: relativizácia martýria a ústupky režimom, ktoré prenasledujú veriacich, čo vnáša neistotu medzi katolíkov očakávajúcich morálnu jasnosť z Ríma.
Napriek kritike, jadro správy ACN zostáva silné: náboženská sloboda je globálne v ohrození a Cirkev musí naďalej vydávať svedectvo za milióny prenasledovaných. Je však zrejmé, že dialóg o povahe prenasledovania – či ide o náboženský, sociálny alebo politický konflikt – bude naďalej polarizovať a vytvárať napätie medzi diplomatickou realpolitikou Vatikánu a priamym svedectvom Cirkvi mučeníkov.
zdroje: InfoVaticana a Národný Katolícky Register