The Fatima Center poskytlo v poslednom vydaní relácie „Cirkev a Štát“ ostrú kritiku aktuálnych udalostí vo Vatikáne a v geopolitike, pričom tvrdia, že ide o prejav hlbokej krízy. Komentátormi diania boli Brian McCall, známy aj z Catholic Family News, a autor mnohých cenných kníh a publikácií o Fatimských zajveniach, Chris Ferrara, (o.i. otec veľkej rodiny a advokát dlhodobo pôsobiaci pre Fatimské centrum).
👑 Ekumenická fraška: „Teplé a príjemné pocity“
Hlavnou udalosťou, ktorá u tradičných katolíkov nevyvolala pocity vlnu záplavy nadšenia, bola nedávna štátna návšteva kráľa Karola III., hlavy heretickej Anglikánskej cirkvi, u pápeža. Stretnutie vyvrcholilo ekumenickým podujatím v Sixtínskej kaplnke so spoločnými modlitbami a zborom.
Chris Ferrara reagoval sarkasticky: „To je presne ekumenizmus – teplé a príjemné pocity. A to už 60 rokov, zatiaľ čo protestantské sekty sa rozpadajú a klesajú do priepasti totálnej skazenosti, my neustále ospevujeme rastúcu jednotu s ľuďmi, ktorí sú s nami čoraz menej zjednotení.“
Dodal, že výsledkom ekumenickej iniciatívy, v ktorej sa pokračuje napriek tomu, že sa ukazuje ako slepá lička a nikam nevediaci podvod, je protestantizácia priemerného katolíka. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že v kľúčových otázkach, ako je manželstvo a morálka, je katolícka mienka takmer identická s protestantskou.
„Dochádza k akejsi adekvácii medzi protestantizmom a katolicizmom. Dosiahli sme bod rovnováhy vďaka ekumenickej iniciatíve, ktorá nie je ničím iným, len potvrdením protestantov v ich bludoch.“
Obaja skonštatovali, že Karol III., súčasná hlava anglikánskej cirkvi, je známy „pro-potratový politik“ a Anglikánska cirkev bola založená z popudu kráľa, ktorý sa chcel rozviesť s manželkou.

Komentátori označili celú udalosť za „šarádu“, ktoré má predstierať jednotu, hoci v skutočnosti vládne „čoraz radikálnejšia nejednota“.
🌍 Nostra Aetate a Totálna Irelevantnosť Cirkvi
Ďalším bodom kritiky je podujatie k 60. výročiu deklarácie Druhého vatikánskeho koncilu Nostra Aetate (O vzťahu Cirkvi k nekresťanským náboženstvám). Vatikán uskutočnil „veľké podujatie“, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia takmer všetkých svetových náboženstiev – od judaizmu, islamu, hinduizmu, sikhizmu až po zoroastrizmus, konfucianizmus, šintoizmus a tradičné africké náboženstvá.
Program zahŕňal hudbu, osobné svedectvá a kultúrne vystúpenia, ktoré „oslávujú jednotu v rozmanitosti“ – a potom „súkromný čas na spoločnú súkromnú modlitbu“.
Ferrara to prirovnal k „šialenstvu“, ktoré robí Katolícku cirkev „úplne a totálne irelevantnou“.
Vysiela to signál, že je úplne jedno, akú vieru vyznávate, že každé náboženstvo je dobré pre vašu osobnú spásu a len svedčí o diabolskej dezorientácii.
Ďalej poukazuje na absurdnú úroveň apologetiky, ktorú si osvojili cirkevní lídri. Pápež František sa v encyklike Laudato Si´dokonca ospravedlňuje, prečo je potrebné do encykliky pre „všetkých ľudí dobrej vôle“ vôbec zahrnúť kapitolu o náboženstve.
- Celý program po-koncilovej Cirkvi a najmä LS sa sústreďuje na ochranu Zeme (planéty, koralových útesov, červov a hmyzu), namiesto spásy ľudských duší a ich orientácie na večný život.
- Ignorovanie konca časov: Komentátori ironicky poukazujú na to, že hoci má človek „panstvo“ nad Zemou, svätý Peter hovorí, že na konci časov budú zem a všetky jej diela spálené a príde „nové nebo a nová zem.“ Ak sa Cirkev sústredí len na ochranu „tejto gule skaly“, ignoruje tým vlastnú náuku o dočasnosti stvorenia a potrebe orientácie na večný cieľ, spásu duší.
„Prečo by vôbec niekto chcel byť katolíkom, keď Katolícka cirkev vysiela odkaz, že akékoľvek náboženstvo, ktoré máte, je dokonale dobrým prostriedkom pre vašu osobnú spásu?“
Podľa komentátorov sa Cirkev v mysli týchto „fanatikov“ stala len „facilitátorom dialógu“ a mimovládkou, ktorá sa namiesto večnej spásy zaoberá „sekulárnymi projektmi, svetskými záležitosťami a pocitmi pohody“.
Laudato Si‘ je jedným takým príkladom, ako Cirkev opúšťa svoju nadprirodzenú misiu a stáva sa „ultra-liberálnou denomináciou“, ktorá je zdánlivo zameraná viac na koralové útesy ako na Kalváriu.
Zastavenie mäsomlynčeka: Vojna na Ukrajine
Ďalej sa komentátori venovali geopolitickej kríze a vojne na Ukrajine, ktorá je vnímaná ako dôsledok „prázdnych sľubov liberalizmu“.
Neexistuje žiadne riešenie, kým autoritársky líder Zelenskyj trvá na tom, že chce späť celý Donbas a Krym. Ruská strana sa týchto území, najmä s etnicky ruskou väčšinou, nevzdá.
Ferrara pripomenul, že mierovú dohodu, ktorá by viedla k súčasnému stavu, zmarili USA a Veľká Británia na začiatku konfliktu.
„Je to vojna chudobných ľudí… vodcovia odídu bez ujmy, pravdepodobne odídu do dôchodku vo vile niekde na pobreží Francúzska… Zatiaľ čo obyčajný človek platí tú cenu.“
Komentátori varujú, že súčasná situácia, v ktorej sa neprehľadná regionálna záležitosť rozširuje s „eskalujúcim tlakom na vojnu“, sa „znepokojujúco podobá začiatku prvej svetovej vojny“.
zdroj: The Fatima Center: Empty Promises of Ecumenism and Liberalism lead to Hootenannies and War | Church and State ep.84
