Ankara ticho a administratívne čistí krajinu od zahraničných kresťanských pracovníkov, pričom ich činnosť označuje za riziko. Od roku 2020 bolo z Turecka vypovedaných vyše 200 osôb, najmä misionárov a protestantských pracovníkov, bez riadneho súdneho procesu.
Pod správou Recep Tayyip Erdoğana používa turecká vláda tajné administratívne kódy na masové deportácie kresťanov. Vypovedaní cudzinci, často s rodinami, dostávajú notifikácie s označením N-82 a G-87, ktoré im nielen nariaďujú opustiť krajinu, ale aj natrvalo zakazujú opätovný vstup.
Organizácia Alliance Defending Freedom International (ADF) tvrdí, že za týmito byrokratickými rozhodnutiami sa skrýva tiché náboženské prenasledovanie, ktoré sa cielene vyhýba súdnej kontrole.
„Títo kresťania slúžili roky pokojne vo svojich miestnych komunitách,“ uviedla ADF. „Vláda ich označuje za bezpečnostné riziko jednoducho preto, že žijú svoju vieru.“
Náboženstvo pod štátnou kontrolou
Hoci turecká ústava garantuje slobodu vyznania, v praxi je náboženský život prísne kontrolovaný štátnou inštitúciou Diyanet (Predsedníctvo pre náboženské záležitosti). Diyanet však primárne presadzuje len sunnitský islam.
Podľa správy organizácie Pomoc Cirkvi v núdzi (ACN) 2025 turecká vláda:
- Obmedzuje vzdelávanie kresťanského duchovenstva.
- Udržiava zatvorený Teologický seminár Halki už od roku 1971.
- Limituje vlastníctvo a správu chrámov diskriminačnými predpismi.
Tieto politiky, spoločne s neustálym dohľadom nad nemoslimskými komunitami, vytvárajú atmosféru inštitucionálneho nepriateľstva, ktorá menšinové cirkvi udržuje v stave trvalej zraniteľnosti.
Prenasledovanie bez väzníc, ale s kódmi
Vyhosťovanie misionárov je ukážkou modernej formy prenasledovania – nie fyzickým násilím, ale použitím administratívnych nástrojov a netransparentných justičných rozhodnutí.
V júni 2024 dokonca Turecký ústavný súd podporil deportácie, argumentujúc, že misijná činnosť môže predstavovať „riziko pre verejný poriadok“.
Pre kresťanské spoločenstvá táto politika predstavuje zásadný rozpor: kriminalizuje evanjelizačnú misiu a redukuje ju na otázku štátnej bezpečnosti.
Turecké kresťanstvo čelí zániku
Rôzne kresťanské organizácie vyzvali Európsku úniu a OSN, aby zasiahli a žiadali od Turecka rešpektovanie medzinárodných zmlúv. Medzitým miestne kresťanské komunity – katolícke, pravoslávne a protestantské – čelia samote a riziku pomalého zániku.
Táto byrokratická represia nie je len tureckým fenoménom, ale súčasťou širšieho globálneho trendu, v ktorom sa Pravda stáva potlačovanou a viera podozrivou.
zdroje: LSN, Info Vaticana