Strelci na školách a v kostoloch sa často stávajú len číslami v štatistikách, ale ich motívy a príbehy zostávajú zahalené tajomstvom. V prípade masakru, ktorý sa odohral 27. augusta v katolíckom kostole v Minneapolise, kde strelec usmrtil dve deti a zranil 17 ďalších, však na povrch vyplávalo niečo, čo šokuje aj v kontexte iných tragédií – páchateľ, Robin Westman, (narodený ako muž, ktorý sa už nejaký čas identifikoval ako žena), zanechal rozsiahle písomné svedectvá o svojom vnútornom boji, plnom nenávisti a sebaľútosti.
Premena, ktorá nepriniesla úľavu
Robin Westman, narodený ako Robert, si vo veku 17 rokov legálne zmenil meno. Toto rozhodnutie, podporené jeho matkou, malo odrážať jeho sebaidentifikáciu ako transrodovej dievčiny. No ako ukázali jeho vlastnoručné poznámky, ktoré zverejnil na platforme YouTube krátko pred útokom, táto zmena nepriniesla pokoj, aký očakával.
Vo svojich chaotických, čiastočne aj v cyrilike písaných poznámkach, ktoré preložil denník New York Post, Westman vyjadril hlbokú ľútosť: „Ľutujem, že som trans. Želal by som si byť dievčaťom. Ale viem, že s dnešnými technológiami a finančnými prostriedkami to nedosiahnem.“ Tieto slová svedčia o nesmiernom zúfalstve a frustrácii z neúspešnej transformácie.
Napriek ľútosti nad „vymytím mozgu“, ako sám nazval svoju tranzíciu, Westman si odmietal ostrihať dlhé vlasy. Nazval ich „posledným zvyškom trans“ identity a obával sa, že ich ostrihanie by bolo „trápnou porážkou“ a vyvolalo by podozrenie okolia, čo by ho mohlo ohroziť. Nakoniec sa rozhodol, že ich ostrihá v deň útoku.
V ďalších poznámkach sa objavuje ešte desivejšie priznanie: „Viem, že nie som žena, ale rozhodne sa necítim ako muž.“
Zanedbaná starostlivosť alebo len zámienka?
Jason Evert, zakladateľ projektu Chastity Project a autor knihy o rodovej identite, pre EWTN News uviedol, že podľa neho Westman nedostal „potrebnú psychologickú starostlivosť“. Podľa Everta mnohí ľudia s rodovou dysfóriou (nesúlad medzi biologickým pohlavím a pociťovanou rodovou identitou) trpia aj inými duševnými ochoreniami, ako sú depresie, alebo zažili šikanu a izoláciu. V skutočnosti, nálepka dysfórie zakrýva iné poruchy, ktoré, ako sa zdá, sú kľúčovým problémom a nie sú riešené.
Evert kritizoval súčasný „holandský protokol“, ktorý sa uplatňuje v Spojených štátoch, a ktorý uprednostňuje potvrdzovanie transrodovej identity a následné podávanie blokátorov puberty a hormónov, namiesto riešenia skutočnej príčiny psychických problémov. Upozornil na štúdie, ktoré ukazujú, že väčšina detí z rodovej dysfórie časom vyrastie a operácie im duševné problémy nevyriešia. „Nepomáha to,“ povedal Evert. „Prispievame k duševnej chorobe, namiesto toho, aby sme ju liečili.“
Napriek tomu Evert dôrazne upozornil, že Westmanova rodová dysfória nie je hlavnou príčinou útoku, a zdôraznil, že „väčšina ľudí s rodovou dysfóriou by sa nikdy nedopustila takého ohavného činu.“
Nenávisť ako hnacia sila
Hoci motív útoku nebol policajnými orgánmi oficiálne potvrdený, riaditeľ FBI Kash Patel označil tragédiu za „akt domáceho terorizmu a trestný čin z nenávisti, zameraný na katolíkov.“
Westmanove videá a poznámky svedčia o tom, že jeho konanie malo silný protikatolícky motív. Na strelecký terč pripevnil obraz Ježiša Krista s tŕňovou korunou. Na zbrane a zásobníky napísal protikresťanské odkazy ako „Kde je váš Boh?“ a zosmiešňoval Kristove slová. Na jeho kresbách sa objavili aj satanistické symboly, napríklad prevrátený pentagram a prevrátený kríž.
Okrem toho vyjadroval nenávisť voči Židom, černochom, Hispáncom, Indom a Arabom, a dokonca sa vyhrážal aj prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Poznámky odhaľujú aj jeho boj s depresiami a samovražednými myšlienkami. Ospravedlnil sa rodine za problémy, ktoré im útok spôsobí, ale dal jasne najavo, že mu nie je ľúto detí, ktoré chcel zabiť. Sám seba prirovnával k masovým vrahom.
Ironické na celej situácii je, že Westman bol pokrstený a vychovaný v katolíckej viere. Navštevoval kostol a školu, na ktorú zaútočil, a jeho matka predtým pracovala na fare ako sekretárka. Tento detail len podčiarkuje komplexnosť a tragickosť celého prípadu.
Môže byť frustrácia z neúspešnej tranzície, zanedbaná psychologická pomoc a hlboká nenávisť kombináciou, ktorá vedie k takýmto nepochopiteľným činom?
zdroj: Catholic Standard, Catholic National Register