Dnešné vojny, zdá sa, je ľahšie začať ako ukončiť. To platí nielen pre konflikty na Ukrajine a v Sudáne, ale predovšetkým pre vojnu v Gaze, ktorá v súčasnosti najviac zamestnáva pozornosť sveta.
Mierové iniciatívy a medzinárodné snahy
Katolícke kruhy vyvíjajú nátlak na ukončenie bojov. V Ríme sa konala modlitebná vigília „Mier pre Gazu“, ktorú podporil aj pápež Lev XIV. Opakovane vyzval na prímerie, prepustenie rukojemníkov, vyjednané diplomatické riešenie a rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva.
Niektoré západné krajiny, vrátane Francúzska a Spojeného kráľovstva, podnikli kontroverzné kroky a počas Valného zhromaždenia OSN uznali štát Palestína (hoci zatiaľ bez definovaných hraníc). Zástancovia tohto kroku tvrdia, že ide o snahu posilniť Palestínsku samosprávu (PA) ako politického rivala Hamasu a jediného zostávajúceho partnera Izraela pre mier. Izrael (vrátane opozície voči premiérovi Netanjahuovi) toto rozhodnutie kritizoval, zatiaľ čo Hamas ho oslavoval.
Francúzsko tiež navrhlo nasadenie medzinárodných mierových síl v Gaze, spojené s odzbrojením a odstránením Hamasu od moci. Skeptici tento návrh prirovnávajú k neefektívnym silám OSN v Libanone (UNIFIL), ktoré nezabránili vojne ani neodzbrojili Hizballáh.
Úloha Spojených štátov a neochota k mieru
Administratíva prezidenta Trumpa po nástupe do úradu v roku 2025 iniciovala zrýchlené mierové snahy po celom svete s čiastočným úspechom (napr. dohody medzi Rwandou a DR Kongo, či Arménskom a Azerbajdžanom). V prípade Gazy sa USA podarilo zabezpečiť prepustenie ďalších izraelských rukojemníkov a dvojmesačné prímerie (od 19. januára do 18. marca), ktoré sa však neskôr zrútilo.
Odvtedy však USA narazili na tvrdú realitu: ani jedna z bojujúcich strán v Gaze nie je zatiaľ pripravená na definitívny mier. Obe strany neustále manévrujú za víťazstvo a výhodu.
Postoj Izraela a Hamasu
Hamas bol na bojisku oslabený, no prežíva vďaka používaniu izraelských rukojemníkov a civilistov z Gazy ako vyjednávacieho nástroja. Cieľom Hamasu je návrat k stavu spred 7. októbra, kedy by naďalej vládol v Gaze, prezbrojil sa na ďalší konflikt a pokúsil sa expandovať na Západný breh Jordánu – presne tomu sa Izrael snaží zabrániť. Hamas nedávno poslal Trumpovi list, v ktorom navrhol prepustenie polovice rukojemníkov za nové dvojmesačné prímerie.
Izrael je na bojisku mimoriadne úspešný a ochromil útočné kapacity nepriateľov, avšak invázia Hamasu z októbra 2023 spôsobila, že podpora dvojštátneho riešenia a mierového procesu medzi izraelskou verejnosťou prudko klesla. Hoci Hamas neustále prehráva v kinetických operáciách, propalestínska (a často antiizraelská) myšlienka zaznamenáva bezprecedentný rozmach na Západe. Izrael sa cíti čoraz viac izolovaný a démonizovaný ako agresor.
Niektorí izraelskí pesimisti sa domnievajú, že Netanjahuova vláda má v úmysle pokračovať vo vojne donekonečna, kým nebudú splnené jej požiadavky: prepustenie všetkých rukojemníkov, zniženie kapacity Hamasu a ukončenie jeho vlády v Gaze.
Nejasná budúcnosť
Tí, ktorí majú plány (Európania), nemajú žiadnu moc a požívajú nulovú dôveru zo strany Izraela. Tí, ktorí majú moc (Izrael a USA), nemajú žiaden jasný plán okrem snahy o víťazstvo. Čo presne toto víťazstvo má znamenať, zostáva nejasné. Podobne ako v prípade Ukrajiny a Sudánu, víťazstvo je pre obe strany stále neodolateľným pokušením, zatiaľ čo mier je pre ne iba vágna predstava.
Kým v minulosti sa vojny končili víťazstvom jednej strany alebo úplným vyčerpaním oboch, dnes je situácia neprehľadná. V tejto bezútešnej situácii vyhlásil pápež na mesiac október výzvu na celosvetovú modlitbu ruženca za mier, ktorá bude trvať počas celého mesiaca. (https://www.misiafatima.sk/papez-lev-xiv-vyzyva-na-celosvetovu-modlitbu-ruzenca-za-mier-pocas-celeho-oktobra/)
zdroj: Katolícky Národný Register