Srdce tradičného katolíka krváca. Čo sa to deje v Kristovej Cirkvi? Zdá, že Vatikán sa podvolil duchu tohto sveta a bez hanby objíma hriešne ideológie. To, čo sa odohralo počas Púte nádeje, nie je nič iné, ako rúhanie a verejný škandál.
Pochod hriechu a rúhania
Rím bol svedkom nevídaného pochodu, ktorý zneuctil posvätné miesta. Tisíce „LGBTQ+ pútnikov“, vedených dúhovým krížom, oblečených v dúhových farbách a s vlajkami „pride“, pochodovali cez Svätú bránu Baziliky svätého Petra! Mnohí z nich kráčali držiac sa za ruky so svojimi „partnermi“ rovnakého pohlavia, nenaznačujúc žiadnu zmenu svojej oddanosti homosexuálnemu spôsobu života, čo je flagrantné porušovanie Božieho zákona. Na čele tohto sprievodu stála skupina „La Tenda di Gionata“, známa svojimi falošnými, klamlivými tvrdeniami, že Písmo sväté neodsudzuje homosexuálne vzťahy. Sväté Písmo to však na niekoľkých miestach uvádza však presne naopak. Homosexuálne vzťahy a akty sú v ňom nielen implicitne, ale otvorene, explicitne odsúdené.
A ako keby to nestačilo, na chrbte jedného z pútnikov bol nápis, ktorý vulgárne opľúval cirkevné pravidlá. Michael Matt, redaktor novín Remnant, to trefne nazval „ohavnosťou spustošenia na Svätom mieste“. A kde je Vatikán? Mlčí, alebo ešte horšie, túto zvrátenosť schvaľuje!
Taliansky biskup Francesco Savino, bez akýchkoľvek výčitiek svedomia slávil svätú omšu pre „LGBT pútnikov“. Ako je možné, že tento biskup, ktorý je dokonca podpredsedom talianskej biskupskej konferencie, tvrdí, že Cirkev by mala „obnoviť dôstojnosť tým, ktorým bola odopretá“? Aká je to dôstojnosť, o ktorej hovorí, ak je v priamom rozpore s Katechizmom Katolíckej cirkvi? Katechizmus učí, že homosexuálne skutky sú „vnútorne neusporiadané“ a „v žiadnom prípade nemôžu byť schválené“. A že homosexuáli sú povolaní k čistote! To sú slová, na ktoré títo modernistickí pastieri zámerne zabúdajú, aby sa zapáčili svetu. A ako sa im za to dostalo vďaky? Hlasným potleskom v kostole, ktorý sa namiesto miesta modlitby zmenil na javisko pre politickú agitáciu.
Pápež Lev XIV. a jeho heretické voľby
A ako keby to všetko nebolo dosť, pápež Lev XIV., podľa správy, dal zelenú ďalšej úrovni absurdity a pohŕdania posvätným umením. Za novú prezidentku Pápežskej akadémie výtvarných umení vymenoval Cristianu Perrellu, „umelkyňu“, ktorá sa preslávila svojimi homoerotickými a sadomasochistickými fotografiami! Jej predchádzajúce výstavy sú plné obscénností, pro-LGBT tém a provokatívneho obsahu. Ako môže žena, ktorá otvorene oslavuje kultúru nočných klubov a „sexuálne oslobodenie“, viesť akadémiu, ktorej poslaním je podporovať posvätné umenie a kresťanskú literatúru?
Táto voľba len potvrdzuje to, čoho sme svedkami už dlhšiu dobu. Pápež neodsudzuje bludy prominentných predstaviteľov heretikov, ako je otec James Martin, rádová sestra Lucia Caram, ktorá podporuje potraty, či Georg Bätzing z nemeckej biskupskej konferencie. Toleruje, a pre dúhových kresťanov to vyznieva dokonca tak, že podporuje, hriešne správanie a modernizmus, ktoré nás vedú na cestu duchovnej skazy.
Je to čas obrovského zmätku, ale boli sme pred týmto opakovane varovaní samotnou Pannou Máriou. Naša viera je podkopávaná zvnútra a tí, ktorí by mali byť pastiermi, nás opúšťajú. Verní katolíci, ktorí sú ochotní kráčať úzkou cestou, sa nesmú nechať zviesť. Budeme sa držať našej neotrasiteľnej Tradície a neprestajne sa modliť, aby sa Cirkev vrátila k tomu, čo je sväté a pravdivé.
zdroje: The Remnant, LSN, CNR