Púť LGBTQ bez známok pokánia protirečí významu Jubilejného roka
Štátny sekretariát Vatikánu vyjadril svoj a vatikánska webová stránka pre Jubileum schválila „púť“ s LGBTQ tematikou, čo vyvolalo v biskupovi Schneiderovi „tichý výkrik hrôzy, rozhorčenia a smútku“. Reportérka Diane Montagna zdôraznila, že počas záveru púte v Bazilike sv. Petra bolo možné vidieť rôzne dúhové predmety,homosexuálny pár sa tam držal za ruky a jeden mal ruksak s nápisom ‘F*** the Rules’“ (slušne preložené ako Kašli na pravidlá).
Biskup Schneider tieto udalosti prirovnal k „ohavnosti spustošenia, ktorá stojí na svätom mieste“, pričom poukázal na to, že prijatie homosexuality „pútnikmi“ protirečí jednému z kľúčových zmyslov Jubilejného roka a Svätej brány, ktorým je „viesť človeka k obráteniu a pokániu“.
Biskup Schneider potvrdil, že u organizátorov ani účastníkov púte „nebolo vidieť žiadne známky pokánia a odmietnutia objektívne vážnych homosexuálnych hriechov“. Ďalej dodal, že prejdenie Svätou bránou a účasť na Jubileu bez pokánia, a naopak propagovanie ideológie, ktorá otvorene odmieta Božie prikázanie, je „druhom znesvätenia Svätej brány a výsmechom Boha a daru odpustenia“.
Biskup Schneider ostro kritizoval vatikánske autority, ktoré „de facto spolupracovali“ na otvorenom odmietnutí Božieho prikázania. Vatikán podľa jeho slov dovolil, aby „sa Bohu vysmievalo a Jeho prikázania boli opovržlivo odsunuté bokom“.
Na porovnanie s Pachamama škandálom, Schneider poznamenal, že aj keď je priame porušenie Prvého prikázania závažnejšie, podpora sodomie je „formou nepriameho modlárstva“. Obe udalosti vyžadujú verejnú nápravu zo strany samotného pápeža, inak bude už „neskoro, pretože Boh sa nedá vysmievať“.
Biskup Francesco Savino, viceprezident talianskej biskupskej konferencie, uvítal „všetkých“, aby na omši pre „pútnikov“ prijali sväté prijímanie. Na to Schneider reagoval slovami, že podmienkou prijatia Krista v Eucharistii je súhlas „so všetkým učením Cirkvi“. Pripomenul, že Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza, že „kto si je vedomý, že spáchal smrteľný hriech, nesmie prijať sväté prijímanie bez toho, aby dostal rozhrešenie vo sviatosti pokánia“. Taktiež dodal, že „Sväté písmo ‘označuje homosexuálne akty za akty vážnej zvrhlosti, a tradícia ich vždy považovala za vnútorne neusporiadané. … Za žiadnych okolností nemôžu byť schválené’“.
Biskup Schneider tlmočil účastníkom LGBTQ „púte“ správu o súcite, a vyzval všetkých kresťanov, aby prejavovali súcit nielen voči tým, ktorí žijú homosexuálnym spôsobom života, ale aj voči tým, ktorí podporujú jeho legalizáciu a „vytrvalo v ňom zotrvávajú bez pokánia, a dokonca sa tým pýšia“. Schneider dodal, že títo ľudia sú „v konečnom dôsledku nešťastní“.
Preto musia byť veriaci „naplnení veľkou horlivosťou, aby zachránili tieto duše, aby ich oslobodili od jedovatých podvodov“. Schneider zdôraznil, že kňazi, ktorí ich utvrdzujú v ich homosexuálnej aktivite alebo homosexuálnom životnom štýle, sú „duchovní zločinci, vrahovia duší, a Boh od nich bude požadovať prísne vyúčtovanie“.
Biskup Schneider odsúdil stretnutia pápeža Leva XIV. s kňazom Jamesom Martinom, SJ, ktorý je pro-LGBT, a sestrou Luciou Caram, ktorá je propagátorkou za homosexuálne „manželstvá“. Vatikán podľa jeho slov týmto správaním prelomil precedens všetkých pápežov pred Františkom, ktorí „nikdy oficiálne neprijali ani sa nefotili s tými, ktorí slovom alebo činom otvorene odmietali doktrinálne a morálne učenie Cirkvi“. K tomu dodal známe latinské príslovie: „Qui tacet consentire videtur“ – „Kto mlčí, súhlasí“.
Na záver, Schneider vyzval všetkých katolíkov, aby „vykonali kolektívny akt nápravy za pobúrenie spáchané proti posvätnosti Božieho domu a svätosti Jeho prikázaní“, a vyzval pápeža Leva XIV., aby nasledoval kroky pápeža Jána Pavla II. Ten odsúdil prvý „Svetový Pride“ v Ríme počas Veľkého Jubilea v roku 2000. Biskup Schneider zakončil slovami, že ak pápež vykoná verejné akty pokánia a nápravy, „nič nestratí; ak to neurobí, niečo stratí v očiach Boha – a len na Bohu záleží“.
zdroj: LSN