Vážení diváci, už sv. pápež Pius X. varoval pred modernizmom – syntézou všetkých heréz. Modernizmus sa medzi teológmi tak rozrastal, že už sv. Pius X. v obrane proti tomuto nešváru nechal každého novokňaza skladať prísahu proti nemu. Tejto prísahe sa však mnohí kňazi už postihnutí modernizmom vysmievali, považovali ju za zbytočnú a po II. Vatikánskom Koncile bola neskôr dokonca úplne zrušená.
Keď sv. Piovi X. vraveli jeho obdivovatelia, že je dobré, že zastavil rozmach modernizmu, on odpovedal: „Neurobil som žiadnu takú vec, len som to spomalil.“
Je evidentné, že myseľ niektorých populárnych teológov bola napádaná nešvárom popierania náuky Cirkvi. Je tiež známe, že mnohí modernisti sa dostali dokonca na výslnie počas koncilu ale nie len vtedy. Ako hovorí otec Mordel, modernisti majú svojich pokračovateľov a ich línia je dlhá.
Spomeňme aspoň niektoré mená.
Edward Schillebeeckx, mimochodom kritik Benedikta XVI., bol veľmi významným menom počas 2. Vatikánskeho koncilu. Bol dominikánom a spoluatorom Holandského katechizmu – tento bol vydaný v roku1966 a mal významný vplyv na katolícku cirkev po Druhom vatikánskom koncile. Chcel predstaviť katolícku náuku moderným spôsobom, čo viedlo k rozsiahlym kontroverziám. Tento katechizmus obsahoval až 15 obrovských chýb, napr. o homosexualite, Eucharistii, Máriinom panenstve, atď. Nanešťastie sa tento katechizmus rozšíril aj do škôl teológie, bol preložený do ďalších jazykov ako francúzštiny a taliančiny a nakoniec ho sťahovali z obehu, ale až potom, čo boli po svete rozšírené početné milióny kópií.
Hans Kung, obdivovateľ pápeža Františka, priekopník náboženského dialógu, bol významný teológ Druhého vatikánskeho koncilu a patril medzi najvýznamnejších a najkontroverznejších predstavitreľov liberálneho katolicizmu.
Karl Rahner reinterpretuje aj Tomáša Akvinského, pretože chce osloviť dnešného človeka, napríklad „opisuje cirkev budúcnosti ako otvorenú, demokratizovaná a sociálne kritickú.“ K Rahnerovým poznámkam v prospech štrukturálnych zmien v katolíckej cirkvi patrila aj požiadavka, že musí byť ekumenickou. Čo tým ale Rahner skutočne myslí? Aj dnes nájdete tých, ktorí ho obhajujú.
Po vystúpení Tomáša Halíka v televízii Noe, kde sa, ako sa zdá, vyslovoval napríklad v prospech toho, čo Tridentský koncil dávno odsúdil ako veľmi vážnu herézu, sme rozoberali jeho vyhlásenia krôčik po krôčiku so známym teológom, ktorý budúcich teológov, mnohých kňazov aj biskupov na teologickej faktulte sám vyučoval a dokonca niektoré učebnice sám pripravil.
Na rozdiel od 2. Vat.Koncilu, teda pastoračného, bol Tridentský koncil dogmatický, teda jeho tvrdenia nemožno spochybňovať, sú večné a nemenné, pretože ak je niečo vyhlásené za dogmu, to zaručuje pôsobenie Ducha Svätého. Keď je niečo vyhlásené ako dogma, to je bezchybné, ľudovo by sme to mohli opísať, že sa na také tvrdenie vzťahuje „záruka D. Svätého“, je to to isté, ako keď pápež vyhlási niečo „ex cathedra“ – čiže špeciálne vyhlásenie, ktoré nemôže podliehať omylu. Je to nemenné.
Tridentský koncil odsúdil ako veľmi vážnu herézu, to, že kto by tvrdil, že sv. omša je len hostina a popieral jej obetný zmierny charakter – pretože omša je v prvom rade obeta, zmierna obeta za naše hriechy – ten nech je exkomunikovaný. A práve toto, ako sa zdá, vyznieva z úst profesora Tomáša Halíka, ktorý dokonca formuje budúce generácie. V relácii, ako budete mať možnosť počuť priamo z jeho úst, zdá sa, popiera vnímanie sv. omše ako obety, čo je v skutočnosti jej postatou!
Ako hovoril sv. Páter Pio, skôr bude môcť existovať zem bez slnka ako bez sv. omše, a to práve preto, že túto obetu za naše hriechy je nutné neustále obnovovať, prinášať, dokiaľ bude svet existovať. Sv. omša nie je symbolické obetovanie, je to skutočné obetovanie nekrvavým spôsobom, ktoré sprítomňuje dokonalú obetu nášho Pána na Kríži za naše hriechy. A práve toto, ako aj mnohé iné pravdy v spomínanej relácii relativizuje tento prominentný teológ.
Navštívili sme teda známeho prominentného teológa, bývalého cirkevného sudcu, Doc. ThDr. ICLic. Štefan Mordel, PhD., aby nám objasnil pravdy viery, ktoré sú nemenné.