Prežívame pôstne obdobie, čas, kedy nám Božie slovo predkladá témy na hlboké uvažovanie o zmysle nášho života a o tom, čo od nás Boh skutočne žiada. V súčasnosti sa v Cirkvi veľa hovorí o procese synodality a o potrebe „načúvať jeden druhému“. Je to ušľachtilá myšlienka, ale prorok Izaiáš nám v liturgii dnešného dňa (utorok po 2. pôstnej nedeli) pripomína, že kľúčové je predovšetkým to, koho a ako počúvame.
Adresáti prorokových slov: Kniežatá sodomské a ľud gomorský
Prorok Izaiáš sa prihovára svojim súčasníkom tvrdými slovami: „Čujte Pánovo slovo, kniežatá sodomské, počúvaj zákon nášho Boha, ľud gomorský!“ Prečo používa mená miest, ktoré boli v jeho dobe už dávno zničené a zaplavené Mŕtvym morom? Pretože vtedajšia generácia sa svojou skazenosťou, nespravodlivosťou a modloslužbou (uctievaním Bála a Aštarty spojeným s rituálnou prostitúciou) stala duchovným príbuzným Sodomy a Gomory.
Dnes sme svedkami podobného tlaku. Moderný svet, ale bohužiaľ aj určité prúdy vo vnútri Cirkvi (napríklad v Nemecku či Taliansku), sa snažia pod rúškom „načúvania“ presadiť veci, ktoré sú v priamom rozpore s Božím zákonom. Ak výsledkom načúvania má byť žehnanie hriechu, napríklad homosexuálnych párov, potom to nie je načúvanie Bohu, ale duchu tohto sveta.
Hriech nemožno požehnať
Boh ustanovil prirodzený poriadok. Stvoril človeka ako muža a ženu a ich lásku urobil plodnou. Akákoľvek náhrada manželstva, či už ide o zväzky dvoch mužov alebo dvoch žien, nemôže nikdy slúžiť svojmu cieľu a je zneužitím pohlavného pudu na prázdnu rozkoš, ktorá v konečnom dôsledku prináša len smútok a hanbu – presne tak, ako to zažili Adam a Eva po prvom hriechu.
Súcit s hriešnikom je dôležitý, ale pravý súcit sa podobá lekárovi, ktorý ranu vyčistí, hoci to bolí, aby sa mohla zahojiť. Schvaľovať hriech a tváriť sa, že je v poriadku, nie je milosrdenstvo, ale zrada pravdy.
Zázrak v jeruzalemskom chráme a krv Baránka
Izaiáš nám dáva nádej: „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbeľajú ako sneh.“ Zaujímavosťou z Jeruzalemského Talmudu je záznam o červenom venci z vlny, ktorý visel na chráme počas Dňa zmierenia. Keď Boh prijal obetu veľkňaza, veniec zázračne zbelel. Tento zázrak sa podľa tradície prestal diať 40 rokov pred pádom Jeruzalema – teda v čase, keď Kristus priniesol jedinú a dokonalú obetu na Kalvárii. Už nie krv zvierat, ale krv Božieho Baránka nás očisťuje.
Program pre tento pôst
Náš postoj v tejto pôstnej dobe musí byť jasný:
- Nemiešať posvätné s profánnym: Odmietnuť snahy o „modernizáciu“ viery, ktorá by z nej urobila len prázdnu kulisu (ako slúženie omší v krčmách pri pive).
- Zachovať zdravý rozum: Uvedomiť si, že pravda o mužovi a žene je zapísaná v každej bunke nášho tela a žiadna „európska hodnota“ to nemôže zmeniť.
- Obrátenie srdca: Izaiáš nás vyzýva: „Obmyte sa, očistite sa, prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro.“
Ak budeme kráčať bezúhonne a rešpektovať Boží zákon, Boh nám ukáže svoju spásu. Pôst je časom na obnovu ducha, aby sme s čistým srdcom mohli sláviť víťazstvo života nad smrťou.
