Prvá veľká medzinárodná cesta pápeža Leva XIV. do Turecka pri príležitosti 1700. výročia Nicejského koncilu sa neobišla bez prekvapenia. Hlava katolíckej cirkvi totiž počas prehliadky ikonickej Modrej mešity odmietla tichú modlitbu, čím prekvapivo porušila nedávnu tradíciu svojich predchodcov a zjavne zmiatla aj vatikánskych predstaviteľov.
Zaskočený Vatikán
Pápež Lev XIV. navštívil slávnu mešitu Sultan Ahmeda (oficiálny názov Modrej mešity), ktorá bola postavená v 17. storočí a dokáže pojať až 10 000 veriacich. V sprievode imáma a muftiho Istanbulu si vyzliekol topánky – ako je zvykom – a prechádzal komplexom v bielych ponožkách.
Avšak, keď imám Askin Musa Tunca vyzval pápeža, aby sa pomodlil tichú modlitbu, Lev XIV. odmietol. Uviedol, že by radšej zostal len pri návšteve mešity.
Týmto krokom sa pápež vzdialil od príkladu svojich dvoch predchodcov:
- Benedikt XVI. v roku 2006 strávil chvíľu v tichom „rozjímaní“.
- František v roku 2014 vykonal „úprimnú modlitbu“, pričom predtým vyzval muftiho, aby sa s ním modlil, a sám seba nazval „pútnikom“.
Vatikán bol zrejme z pápežovho rozhodnutia zaskočený. Len tri hodiny po návšteve Svätej stolice vydala tlačovú správu, v ktorej tvrdila, že modlitba sa v mešite uskutočnila. Táto, zdanlivo vopred pripravená, správa bola neskôr stiahnutá, pričom vatikánske tlačové stredisko priznalo, že bola zverejnená omylom.
Napokon bolo vydané oficiálne vyhlásenie, že pápež si prehliadol mešitu „v duchu rozjímania a načúvania, s hlbokou úctou k miestu a viere tých, ktorí sa tam schádzajú k modlitbe.“
Na rozdiel od svojich predchodcov sa pápež Lev XIV. rozhodol nenavštíviť slávny chrám Hagia Sofia, ktorý sa nachádza priamo oproti Modrej mešite. Hagia Sofia, pôvodne byzantská katedrála, bola po páde Konštantínopolu v roku 1453 premenená na mešitu. V roku 1934 ju prezident Atatürk zmenil na múzeum, no v roku 2020 ju súčasný turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan napriek nesúhlasu kresťanov opäť premenil na mešitu.
KONTROVERZIA
Počas svojej cesty Lev XIV. navštívil aj Mauzóleum Mustafu Kemala Atatürka v Ankare. Atatürk, prvý prezident moderného Turecka, je známy pre svoje snahy o sekularizáciu krajiny a vedenie tureckého nacionalistického hnutia. Bol však tiež zodpovedný za etnické čistky a vysídlenie desaťtisícov gréckych, arménskych a asýrskych kresťanov z Anatólie po prvej svetovej vojne.
Generálny riaditeľ LifeSiteNews, John-Henry Westen, to ostro kritizoval na sociálnej sieti X: „Pápež Lev XIV. práve položil veniec na hrob Mustafu Kemala Atatürka – vodcu, ktorého režim dokončil zničenie starovekých kresťanských komunít Anatólie po arménskej, gréckej a asýrskej genocíde. Áno, zahraniční hodnostári tento rituál zvyčajne vykonávajú. Ale mal by pápež vzdávať poctu architektovi protikresťanskej genocídy?“
zdroj: LifeSiteNews