Zatiaľ čo katolíci vždy verili, že Cirkev stráži nemenný depositum fidei (depozit viery) a hriech je urážkou Boha, na progresívnom Západe už majú úplne iný, oveľa „tekutejší“ kalendár hodnôt. Na nedávnej konferencii Outreach, ktorú neúnavne organizuje dvorný jezuita progresívneho krídla James Martin, vystúpil kardinál Robert McElroy. A priniesol „osvietenie“ tam, kde doteraz vládla „temnota“ dvojtisícročnej katolíckej morálky.
Ak ste si doteraz mysleli, že teológia má formovať život veriaceho, kardinál McElroy vás vyvedie z omylu. V jeho podaní totiž život veriacich – ideálne ten porušujúci Šesté prikázanie – formuje teológiu. Vitajte v novom synodálnom svete, kde sa pravda prispôsobuje realite, nie realita pravde.
Stop posadnutosti Šestým prikázaním!
Kardinál McElroy sa pred auditóriom 500 nadšených LGBT katolíkov posťažoval, že Cirkev je až nezdravo fixovaná na sexuálne hriechy. Tento „falošný redukcionizmus“ podľa neho odporuje Evanjeliu.
Podľa novej hermeneutiky progresívneho kléru sa zdá, že ak niekto porušuje katolícku morálku v oblasti sexuality, vlastne len vyjadruje svoju „unikátnu komplexnosť“. Skutočným hriechom dneška už zrejme nie je mimomanželský či homosexuálny styk, ale to, ak ho nejaký spiatočnícky kňaz po pravde pomenuje ako hriech.
Kardinál s radosťou citoval nedávne vyhlásenia, že „jednota alebo rozkol v Cirkvi by sa nemali točiť okolo sexuálnych otázok.“ Samozrejme. Oveľa dôležitejšie je predsa hovoriť o klimatických zmenách, ekonomickej spravodlivosti a recyklácii. Aká škoda, že svätý Pavol v Liste Korinťanom nestratil radšej slovo o emisiách namiesto toho, aby vypisoval, kto nevojde do Božieho kráľovstva! McElroy má však jasnú odpoveď: Pavol to vtedy len nepochopil tak hlboko ako Studijná skupina č. 9.
Akoby asi reagovali deti z Fatimy, ktoré pohnuté strašným utrpením v pekle, prinášali toľko obiet za úbohé duše. Navyše, keď sa Lucia Panny Márie opýtala na podnet malej Hyacinty, prečo duše končia v pekle, odpoveď znela – Viac duší ide do pekla pre hriechy tela ako pre akékoľvek iné. –
Nový dogmatický objav: Doktrína sa rodí v spálni
Najväčším teologickým klenotom McElroyovho prejavu bol však citát z prevratnej správy spomínanej Studijnej skupiny:
„Pastoračná prax vychádza z presvedčenia, že konkrétne situácie, v ktorých sa ľudia nachádzajú, sú konštitutívnymi dimenziami toho, ako sa má doktrína formovať…“
Zamyslime sa nad touto geniálnou logikou. Ak doteraz platilo, že Božie zákony sú nemenné a človek sa im má s pomocou milosti prispôsobiť, nový model to stavia na hlavu:
- Ak dosť veľká skupina ľudí dlhodobo žije v nejakej „konkrétnej situácii“ (rozumej: v rozpore s katechizmom), táto situácia sa stáva konštitutívnou dimenziou pre vznik novej doktríny.
- V praxi to znamená, že ak budeme dostatočne vytrvalo kradnúť, zo siedmeho prikázania sa stane len „pastoračná výzva k rešpektovaniu alternatívneho vlastníctva“. Doktrína sa skrátka sformuje podľa toho, čo práve robíme. Geniálne. Svätá stolica má asi podľa modernistov definitívne odovzdať kľúče sociológom.
Ježišov model podľa moderných manažérov
Kardinál McElroy predstavil nové chápanie pastoračnej metodológie Ježiša Krista:
- Prijatie: Najprv človeka privítame a uistíme ho, aký je skvelý a jedinečný.
- Pomoc: Potom vyriešime jeho svetský problém, ktorý ho ťaží.
- Konverzia: A až úplne, ale úplne na záver nanajvýš jemne naznačíme niečo o prípadnej potrebe zmeniť život…
Škoda len, že Ježiš pri stretnutí so samaritánkou pri studni alebo so ženou pristihnutou pri cudzoložstve nečítal tieto smernice. Miesto toho, aby s nimi najprv rozoberal ich socio-kultúrny kontext a jedinečnosť ich bytia, rovno im povedal: „Choď a už nehřeš.“ Aké málo synodálne! Našťastie, kardinál McElroy a James Martin sú tu, aby tieto pedagogické nedostatky po dvoch tisícročiach konečne napravili.
Zostáva nám len dúfať, že plody tejto synodálnej akrobacie čoskoro dorazia aj k nám na Slovensko. Predstavte si tie nádherné pastoračné možnosti, kedy pastieri nebudú ovečky viesť k bráne spásy, ale pôjdu presne tam, kam sa zatúlané ovce rozutekali, sadnú si s nimi do jarku a vyhlásia jarok za nový, progresívny model pastviny. Ak to takto pôjde ďalej, čoskoro budeme namiesto Desatora rešpektovať len desať nezáväzných odporúčaní. Veru, budúcnosť Cirkvi pod vedením takýchto architektov vyzerá jasne. Otázkou zostáva, či v nej ešte vôbec zostane miesto pre Krista, alebo len pre nekonečný synodálny dialóg o ničom. Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji…
zdroj: Info Vaticana