Španielska enkláva Ceuta na severe Afriky sa, ako sme informovali pred víkendom https://www.misiafatima.sk/spanielska-enklava-je-varovanim-pre-europu-zlyhanie-ochrany-hranic-a-bezradnost-socialistov/, opäť ocitla v centre vážnej krízy, ktorá odhaľuje hlboké zlyhania štátnych orgánov, ale otvára aj citlivé otázky ohľadom pastoračného prístupu a rozhodnutí cirkevnej hierarchie. Situácia na hranici s Marokom ostáva mimoriadne napätá a chaos v číslach len potvrdzuje, že vláda nemá situáciu pod kontrolou.
Šaháda v uliciach a odmietnutie návratu
To, čo sa udialo počas nedávnych udalostí, zaznamenala aj nemecká agentúra NIUS. Nelegálni migranti, ktorých mala armáda presunúť z prvotného záchytného tábora na pláž s cieľom ich návratu do Maroka, sa postavili na silný odpor. Operáciu zmarili a v skupinách pochodovali do centra mesta.
Zo záznamov jasne zaznievalo skandovanie moslimského vyznania viery – šahády: „La ilaha illa Allah, Muhammad rasul Allah“ (Nie je boha okrem Alaha a Mohamed je jeho posol). Odmietanie návratu, podriadeniu sa španielskym zákonom a vzývanie Alaha odhaľuje skutočnú povahu tohto konfliktu.
Maroko využíva migračný tlak ako nástroj svojej zahraničnej politiky a územných nárokov voči Ceute a Melille. V meste s 83-tisíc obyvateľmi, kde moslimská populácia tvorí už takmer polovicu obyvateľstva a kresťanská komunita demograficky ustupuje, ide o vyhrotený zápas. Ako už skôr pripomenul biskup Athanasius Schneider, v prípade toho, čo je očividne riadenou nelegálnou migráciou, ide vo svojej podstate o inváziu s cieľom presadiť islam namiesto kresťanstva a premeniť duchovnú i kultúrnu tvár dotknutých krajín a svietadielov.
Milodary veriacich pre vzbúrencov?
Pohoršenie medzi miestnymi katolíkmi vyvolal aj postoj miestnej cirkevnej správy. Cirkev v Ceute oznámila, že milodary z nedeľných zbierok poputujú v plnom rozsahu na zabezpečenie potrieb týchto nelegálnych migrantov. Namiesto zastania sa veriacich, ktorí desaťročia udržiavajú svoju vieru na skúšanej hranici, sa peniaze z nedeľných obiet menia na zásobovanie tých, ktorí otvorene vzdorujú armáde a skandujú islamské heslá. Takéto konanie nemá oporu v Evanjeliu a mnohí veriaci to vnímajú ako zlyhanie hierarchie v duchovnom rozlišovaní.
Procesia Panny Márie sa uskutoční v osobitnom režime
Kríza poznačila aj tradičné náboženské a mestské oslavy. Oficiálne mestské slávnosti (Feria) a tradičné oslavy boli z bezpečnostných dôvodov odložené či zrušené, avšak samotný sviatok a verejné prejavy úcty k Patrónke mesta sa uskutočnia v osobitnom režime:
- Utorok 4. augusta: Tradičná kvetinová obeta Patrónke.
- Streda 5. augusta (Sviatok Panny Márie Africkej): Slávnostná procesia ulicami Ceuty pod dohľadom sprísnených bezpečnostných opatrení.
Bratstvo Panny Márie zdôraznilo, že Ceuta vždy dokázala čeliť výzvam bez toho, aby stratila svoju vieru a tradície, a že Panna Mária Africká zostáva pre obyvateľov útočiskom a symbolom jednoty.
Pápež Lev XIV. spomenul Ceutu po modlitbe Anjel Pána
K dramatickej situácii sa v nedeľu 2. augusta vyjadril aj pápež Lev XIV. Počas prihovorenia pred modlitbou Anjel Pána na Svätopeterskom námestí sa zamyslel nad evanjeliovým príbehom o rozmnožení chlebov. Upozornil na hriechy „hromadenia a vyhadzovania“, ktoré označil za dve tváre chamtivosti – choroby duše, kvôli ktorej človek zabúda na tých, čo trpia hladom, smädom alebo následkami vojen.
Po mariánskej modlitbe sa svätý otec vyjadril aj priamo k situácii na severe Afriky:
„S obavami sledujem alarmujúcu situáciu v Ceute a prosím Boha prostredníctvom prihovoru Panny Márie Africkej, aby sa našli riešenia pokoja, stability a spravodlivosti.“
Pápež zároveň vyzval k modlitbám za mier vo svete, spomenul obete konfliktov, najmä deti a starých ľudí, a pripomenul význam Porciunkulového odpustenia (Asiského odpustenia), ktoré svätému Františkovi udeli pápež Honorius III. v roku 1216.
Príhovor Leva XIV. pútnikom pred a po nedeľnej modlitbe Anjel Pána:
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Keď sa hlása Evanjelium, často počúvame rozprávanie o znameniach, ktoré vykonal Ježiš. Sú to gestá, ktoré ukazujú jeho osobitné odovzdanie sa za nás, teda spásu, ktorú prináša svetu. Pán sa predstavuje ako Ten, ktorý dáva životu zmysel a oslobodzuje ho od zla a hriechu.
Kristus tým, že dáva zrak slepým a sluch hluchým, nielenže koná zázračné skutky, ale aj všetkým oznamuje, že Božie kráľovstvo je blízko. Preto dnešné evanjelium ( Mt 14, 13-21) svedčí o tom, že Ježiš sa neobmedzuje len na to, aby dal zmysly tým, ktorým chýbajú, ale dáva našim zmyslom zakúsiť radosť. luchému, ktorý začína znova počuť, Pán adresuje Radostnú zvesť, aby počúval; slepému, ktorý znova vidí, ukazuje nádherné dielo vykúpenia, ktoré sa v ňom uskutocňuje. Rovnakým spôsobom dává Ježiš jesť tomu, kto trpí hladom. Udalosť rozmnoženia chlebov znamená, že stretnutie s Pánom je skúsenosťou, ktorá nás sýti. Na púšti, teda na mieste našej núdze, je Kristus chlebom života. „Všetci jedli a nasýtili sa“ a zvýšilo „dvanásť plných košov“. Toto číslo dokazuje, že Pánov dar je univerzálny a že jeho Prozreteľnosť voči nám nikdy nezlyháva.
Drahí bratia a sestry, Kristus skutočne uspokojuje ľudský hlad, náš hlad po pravde a živote. Zároveň nás jeho gesto učí, že nič sa nestráca, keď sa o to delíme. Hromadenie a odhadzovanie sú na druhej strane dve stránky toho istého zla: chamtivosti. Táto choroba duše vedie k strate zmyslov, pretože nás opája bohatstvom, až do takej miery, že zabúdame na tých, ktorí plačú od hladu a kričia od smädu. A tak, zoči-voči opulentnosti vecí, ktoré podliehajú skaze, sú tu vystreté ruky tých, ktorí nemajú čo jesť, a zničené domovy tých, ktorí nemajú pokoj.
Na púšti vojny a arogancie vidíme, ako láskavo Pán „pozdvihol oči k nebu“, „dobrorečil“, „lámal chleby a dával ich“ učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. V tomto zázraku lásky rozpoznávame typické Ježišove skutky, ktoré dosahujú svoj vrchol pri Poslednej večeri, kde nám Boží Syn dáva svoj vlastný život ako náš brat v ľudstve. Pri vychutnávaní milosti Eucharistie sa zaviažme svedčiť o jej kráse v našich každodenných gestách, počnúc požehnaním stola, keď sa delíme o chlieb v rodine a medzi priateľmi. V Ježišovej spoločnosti sa aj dovolenka môže stať časom pokojného bratstva, vrátane tých, ktorí sú vedľa nás a trpia núdzou.
Prosme teda Pannu Máriu, starostlivú Matku, aby nás nechala rásť v láske, aby nikomu nechýbal každodenný chlieb.
Prosme preto Pannu Máriu, starostlivú Matku, aby nám dala rásť v láske, aby nikomu nechýbal každodenný chlieb.
Po modlitbe Anjel Pána
Drahí bratia a sestry,
S obavami sledujem alarmujúcu situáciu v Ceute a prosím Boha, aby sa na príhovor Panny Márie Africkej našli riešenia mieru, stability a spravodlivosti.
Pokračujme v modlitbách za mier, aby sa vo svete skončili vojny a našli sa diplomatické riešenia konfliktov. Spomeňme si na všetky obete nepriateľstiev, predovšetkým na tých najslabších a najbebrannejších: deti, starých ľudí a chorých. Nech Pán poteší tých, ktorí trpia, a požehná prácu tých, ktorí prinášajú pomoc a útechu.
V týchto dňoch sa slávia „Assiské odpustky“. Svätý František získal túto odpustkovú výsadu od pápeža Honoria III. v roku 1216, inšpirovaný počas modlitby v Porciunkule videním Ježiša a Márie v obkolesení anjelov. Ďakujme Pánovi za tento veľký dar a chráňme si ho ako poklad, osobitne v roku osemstého výročia prechodu do večnosti Chudobného z Assisi, ktorý zomrel práve v Porciunkule 3. októbra 1226.
Pozdravujem vás všetkých, Rimanov i pútnikov z rôznych krajín: najmä mladých z farností Saccolongo a Creola (Padova), z farnosti svätého Jána Bosca v Altamure a chlapcov a dievčatá z Pastoračnej spolupráce Castelfranco Veneto v sprievode ich kňazov a animátorov.
Prajem vám všetkým požehnanú nedeľu!
zdroje: Info Vaticana a LifeSiteNews a kanál NIUS https://www.youtube.com/watch?v=ESjKGgqqq4Y