Cirkev je „misijná svojou samou prirodzenosťou, pretože pochádza z poslania Syna a poslania Ducha Svätého, podľa vôle Boha Otca.“
Keď 6. novembra 1964 začala na II. Vatikánskom koncile diskusia o dekréte o misijnej činnosti Cirkvi (Ad Gentes), atmosféra bola mimoriadne slávnostná. Pápež Pavol VI. sa vtedy rozhodol pre jednu zo svojich zriedkavých návštev koncilovej auly, aby manifestoval svoje hlboké presvedčenie o „mimoriadnej dôležitosti a rozsahu“ témy, ktorá sa stala predmetom pozornosti koncilových otcov.
Pavol VI. zdôraznil, že Kristov príkaz hlásať Evanjelium ozýva osobitným spôsobom v službe samotného pápeža a „nástupcov apoštolov“, teda biskupov. Uvedomujúc si, že na splnení tohto príkazu „závisela“ a „závisí“ spása sveta, koncil chcel nájsť „nové cesty“, „nové metódy“ a novú „námahu“ pre túto nesmiernu úlohu.
Tŕnistá cesta k „Magna Charta“ misií
Pôvodný návrh textu prešiel dlhou a kľukatou cestou. Koncilová koordinačná komisia ho zredukovala na iba 14 krátkych propozícií, čo mnohých koncilových otcov sklamalo. Bolo to sčasti preto, že teologický pohľad na misie už bol zahrnutý v konštitúcii o Cirkvi, budúcom dokumente Lumen Gentium.
Taiwanec, biskup Stanislaus Lo Kuang, síce vysvetľoval, že podrobnejší popis misie nie je možný, ale že „niekoľko slov“ má stačiť na inšpiráciu. Koncilová debata však rýchlo ukázala, že s týmto prístupom mnohí nesúhlasili. Kardinál Joseph Frings (pravdepodobne s ozvenou svojho teologického poradcu Josepha Ratzingera) vyhlásil, že téma misií je príliš zásadná pre Cirkev, než aby sa dala vyriešiť len niekoľkými propozíciami.
Obzvlášť africkí biskupi boli dôrazní: nielenže trvali na pretrvávajúcej dôležitosti misií, ale žiadali tiež reformuláciu misijného úsilia vo svetle konca koloniálneho obdobia.
Už na tretí deň diskusie koncil drvivou väčšinou odhlasoval vrátenie návrhu misijnej komisii na prepracovanie.
Cirkev ako Misijná Svojou Podstatou
Nový text, ktorý sa prejednával v októbri 1965, zasadil misijnú činnosť Cirkvi do širšej a nadprirodzenejšej vízie, zakorenenej v tajomstve Trojice a konštitúcie Lumen Gentium.
V prepracovanom návrhu sa objavilo kľúčové vyhlásenie, ktoré neskôr rezonovalo v záverečnom dekréte Ad Gentes: Cirkev je „misijná svojou samou prirodzenosťou, pretože pochádza z poslania Syna a poslania Ducha Svätého, podľa vôle Boha Otca.“
Tento dokument bol naliehavou afirmáciou tradičného záujmu Cirkvi o misie v nových historických okolnostiach. Ako poznamenal francúzsky biskup Guy-Marie Riobé, sociálny kontext evanjelizácie sa zmenil natoľko, že nové misijné metódy boli nevyhnutné. Tieto podmienky niekedy stierali rozdiel medzi tradičnými misijnými teritóriami a tými „kresťanskými“, kde viera ochabla.
Napriek komplexnosti situácie, konciloví otcovia cítili, že je životne dôležité zachovať aj tradičný zmysel misie. Ad Gentes síce používa slovo „misia“ v širšom zmysle pre celú evanjelizačnú činnosť Cirkvi, ale zároveň vyčleňuje užšie použitie tohto termínu:
„‘Misiami‘ sa nazývajú tie osobitné podujatia, ktorými ohlasovatelia Evanjelia, poslaní Cirkvou a idúci do celého sveta, plnia úlohu ohlasovania Evanjelia a zakladania Cirkvi medzi národmi alebo skupinami, ktoré ešte neveria v Krista.“
Misionárske Poslanie Celého Božieho Ľudu
Ďalším dôležitým bodom diskusie bola potreba ukázať, ako je celý Boží ľud povolaný zdieľať toto poslanie.
Hoci Pavol VI. zdôraznil osobitnú zodpovednosť pápeža a biskupov, záverečný text kládol väčší dôraz na to, ako má misie podporovať celý Boží ľud. Bola pridaná úplne nová sekcia o apoštolskom poslaní laikov, uznávajúc ich zásadnú úlohu, prostredníctvom ktorej môže „Kristova viera a život Cirkvi“ „začať prenikať a pretvárať“ spoločnosť, v ktorej žijú.
Dekrét Ad Gentes sa tak stal „magna charta“ misijnej činnosti Cirkvi. Nešlo o zmenšenie nadšenia pre šírenie Evanjelia, ale o nové, hlboké a rozsiahle formulovanie misijnej aktivity, ktoré slúži ako silný impulz pre apoštolskú horlivosť. Dokument jasne potvrdzuje naliehavosť misií a cituje v plnom znení Kristove misijné príkazy z evanjelií Matúša (kap. 28) a Marka (kap. 16).
Podporte Misijné Dielo: Mozambik potrebuje našu pomoc 🙏
Aj my, laici, sme inšpirovaní k pomoci napĺňať potrebu ohlasovať Evanjelium slovom i skutkom a podporovať misijnú činnosť Cirkvi po celom svete.
Veľmi dôležité misijné dielo prebieha aj v ďalekom Mozambiku! Aj vy môžete podporiť misijný projekt Kliniky sv. Pátra Pia, ktorý vedie slovenský misionár Mgr. Peter Pagáč v diecéze bp. Diamantina Antunésa a v spolupráci s týmto miestnym biskupom. Je to diecéza, ktorá je rozlohou veľká ako celé Slovensko, no kňazov je tam „ako šafranu“ a katechézy je akútny nedostatok. A práve preto prebieha táto iniciatíva požehnaná miestnym biskupom (mimochodom narodeným vo Fatime). Pre všetkých podporovateľov tohto projektu slúži pán biskup každé ráno svätú omšu. Skúsme teda používať nespravodlivú mamonu na získanie tých najvzácnejších darov – šírenia viery a nádeje plynúcej z Evanjelia.
Najnovšie začínajú s požehnaním bp. Diamantina po dokončení kostola Pátra Pia a Krížovej cesty, ktoré sa podarilo vybudovať aj vďaka Vašej štedrej podpore, teraz budovať dielo presne podľa farára Kuffu zo Žakoviec, ktorého biskup Diamantino v Žakovciach osobne navštívil a podľa jeho vlastných slov, bol úplne očarený.
V chudobných oblastiach existuje mnoho sirôt a detí bez vdelania, ktoré podľahnú tlaku ťažkých podmienok a namiesto normálneho vývinu v rodinách, spia pod holým nebom a namiesto vzdelania a priučenia sa remeslu, sa priučia ako sa stať šikovným zlodejom, čo má často krátke nohy a v konečnom dôsledku končí veľmi zle, pri reálnych následkoch protiprávnych činov, problémoch so zákonom, pri bludnom kruhu biedy a zločinnosti.
Týmto strašným scénarom sa snaží práve misionár Peter, inak pôvodne futbalový tréner, predchádzať práve vedením chlapcov k športu a vzdelávaniu. Rozdávaním jedla ich odvádza od nutnosti venovať sa krádeži. Nie je však v jeho silách predísť ich prespávaniu na ulici a ustriehnuť ich aktivity. Niekedy, ako sme uviedli, skončia zle, vo väzení. Aby ich to však nepreurčilo na bludný začarovaný kruh života na ulici, vráteniu sa ku páchaniu kriminality, ale skutočnej náprave, naučeniu sa remeslu a nádejnej budúcnosti, požehnal biskup Diamantino Antunés túto novú iniciatívu. A tak na pozemku vedľa kostola Pátra Pia pod horúcim africkým slkom budujú ďalšiu súčasť misijného diela, zmysluplného projetku, ktorým predídu mnohým nešťastiam, nástrahám zločinnosti a beznádeji. Pridajme sa podporou tohto krásneho nového projektu, tak, ako sme pomohli a pomáhame pri záchrane novorodencov, výstavbe kostola a krížovej cesty a aj sami získavajme poklady v nebi.
Toto dielo je možné podporovať aj prostredníctvom organizácie Misia Fatima. Vaša podpora pomôže budovať nielen zdravotnú starostlivosť, ale aj duchovný život v tejto rozsiahlej a chudobnej oblasti.
zdroje: Národný katolícky register, a fotky z achrívu Mgr. Petra Pagača