Pápež Lev XIV. sa práve stal stredobodom kontroverzie po tom, čo jednoznačne neodsúdil rozhodnutie kardinála Blaseho Cupicha udeliť cenu za celoživotné dielo senátorovi Dickovi Durbinovi, ktorý vehementne dlhodobo všemožne podporuje potraty. Namiesto toho pápež hovoril o tom, čo všetko nie je pro-life a zarhnul do výroku aj tých, ktorí podporujú trest smrti, teda ani oni „nie sú skutočne pro-life“.
Priamo 30. septembra bol pápež Lev XIV. oslovený novinárom z celosvetovej katolíckej televízie založenenej Matkou Angelicou, EWTN, s otázkou, čo si myslí o tom, že senátor Durbin má dostať ocenenie od kardinála Cupicha napriek senátorovej známej a dlhodobo propagovanej pro-potratovej pozícii. Pápež reagoval obšírnou odpoveďou, v ktorej zdanlivo spochybnil konzistentnosť prístupu k ochrane života. Okrem iného, ako napr. výzvy k vzájomnému rešpektu pri odlišnosti postojov, povedal aj:
„Ten, kto hovorí, že je proti potratom, ale je za trest smrti, nie je skutočne pro-life,“ povedal pápež. „Ten, kto hovorí, že je proti potratom, ale súhlasí s neľudským zaobchádzaním s imigrantmi v Spojených štátoch, neviem, či je to pro-life.“
Pápež zdôraznil zložitosť etických otázok a vyzval na vzájomný rešpekt a spoločné hľadanie cesty vpred. Napriek tomu uviedol, že „učenie Cirkvi o každej z týchto otázok je veľmi jasné“.
Kritika: Morálna ekvivalencia a historické učenie Cirkvi
Pápežova odpoveď vyvolala rozruch medzi katolíkmi a kresťanmi online, keďže naznačoval morálnu ekvivalenciu medzi zabíjaním miliónov nevinných nenarodených detí, popravou odsúdených zločincov a deportáciou nelegálnych migrantov. Zdá sa, že pápež Lev XIV. týmto vyhlásením potvrdzuje postoj pápeža Františka, ktorý považuje trest smrti za vnútorne zlý, čo je v rozpore s dlhoročnou tradíciou a učením Cirkvi.
Profesor katolíckej filozofie Edward Feser poukázal na to, že mnohí svätí učitelia Cirkvi a svätí pápeži, ako napríklad Tomáš Akvinský, Alfonz z Liguori, Ján Henry Newman, Inocent I., Pius V. a Pius X., boli proti potratom, no zároveň podporovali trest smrti. Tieto pápežove poznámky preto označil za „očividne nepravdivé“ a pochybuje, že by sa pápež Lev XIV. odvážil tvrdiť, že títo „veľkí hrdinovia katolíckej viery neboli ‚skutočne pro-life’“.
Pohľad svätého Augustína a inkoherencia „integrálneho pro-life“
Kontroverzná predstava „integrálneho pro-life“, ktorá spája protipotratový postoj s odmietaním trestu smrti a bezpodmienečnou podporou imigrácie, je spochybnená aj na základe historických textov.
Napríklad svätý Augustín vo svojom diele O Božom štáte explicitne uvádza: „Zákazu nezabíjať sú vyňaté tie prípady, v ktorých to prikazuje spravodlivý zákon, alebo keď verejná autorita usmrcuje zločincov na základe svojej moci. V takom prípade nezabíja človek, ale meč v rukách spravodlivosti.“ Tento postoj svätého Augustína, učiteľa Cirkvi, priamo odporuje súčasným kritériám „koherencie života“.
Historická incoherencia Vatikánu pri treste smrti
Kritici zároveň poukazujú na inkoherenciu Svätej stolice v historickej otázke trestu smrti. V decembri 1970 Vatikán kritizoval tvrdosť rozsudkov a požiadal o milosť v španielskom Burgosskom procese, kde bolo vynesených šesť rozsudkov smrti nad militantmi ETA. Paradoxne, Vatikánsky mestský štát v tom čase stále zachovával trest smrti vo svojom vlastnom právnom poriadku (prijatím talianskeho Trestného zákonníka Zanardelliho z roku 1889 s menšími zmenami).
Tento rozpor bol taký zjavný, že spôsobil medzinárodný škandál. V reakcii na to, Pápež Pavol VI. v roku 1971 vydal dekrét, ktorým bol trest smrti vo Vatikáne zrušený. Aby sa Vatikán vyhol obvineniam z pokrytectva, dokument bol antedatovaný do roku 1969, čím sa navonok naznačovalo, že trest smrti bol odstránený už pred Burgosským procesom. Nešlo teda o pokojný morálny vývoj, ale o politickú a diplomatickú manévrovaciu techniku.
Kontroverzia okolo vatikánskych múrov a migrácie
Ďalšiu kontroverziu vzbudzuje dôraz pápeža na „neľudské zaobchádzanie s imigrantmi“ ako na lakmusový papierik „skutočného pro-life“ postoja. Kritici argumentujú, že ak by mali byť súčasné kritériá bezpodmienečnej podpory migrácie a otvorených hraníc aplikované dôsledne, Vatikán by mal začať sám pri sebe.
Vatikánsky mestský štát má stále intaktné stredoveké múry (Leónske múry) a Švajčiarsku gardu pri bránach, ktorá rozhoduje, kto smie vstúpiť. Hoci Vatikán hlása „Cirkev víta všetkých, nikto nie je nelegálny“, ak sa pokúsite vstúpiť bez povolenia, rýchlo zistíte, že „integrálna etika života“ neplatí pre spontánnych návštevníkov.
Podľa týchto kritikov by mal pápež Lev XIV. začať búraním múrov Mikuláša V., zrušením Švajčiarskej gardy a otvorením brán. Ak by to neurobil, ani on sám by nebol „pro-life“ podľa vlastnej integrálnej definície, keďže život sa nebráni len v lone, ale aj pri vatikánskom imigračnom okienku.
zdroje: EWTN, LifeSiteNews, InfoVaticana, NCR (Národný Katolícky Register)