Libanon, krajina zmietaná existenčnou neistotou, vojenským napätím a neustálou hrozbou bombardovania, sa nedávno stal dejiskom kontroverzie, ktorá odhalila hlbokú krízu v súčasnom chápaní misie Cirkvi. Hlavným aktérom nebol politik ani vojak, ale portugalský kňaz Guilherme Peixoto. Tento „techno-kňaz“, známy zo Svetových dní mládeže v Lisabone, zavítal do Bejrútu, aby spojil dva svety, ktoré sú podľa kritikov v tejto podobe nezlučiteľné: eucharistickú obetu a pódium nočného klubu.

Od oltára k mixážnemu pultu

Program otca Guilherma bol rozdelený na dve časti. Sobotný večer začal svätou omšou na pôde maronitskej Univerzity Svätého Ducha, ktorej sa mnohí vyhli, pretože pre nich nepredstavovala hlavný bod programu – polnočnú show v prestížnom bejrútskom klube AHM.

A toto bolo ovocie: Zatiaľ čo účasť na liturgii bola vlažná, nočný klub praskal vo švíkoch. Lístky, ktorých cena sa pre obrovský záujem vyšplhala až na 95 libier, sa vypredali napriek snahe skupiny kňazov a laikov podujatie súdne zakázať. Argument odporcov bol jasný: akcia znevažuje kresťanské rituály a obraz kňazstva. Súd síce žalobu z procesných dôvodov zamietol, no pachuť rozdelenia v už aj tak sužovanej spoločnosti zostala.

Keď sa posvätno stáva kulisou

Atmosféra v klube sa podľa svedkov v ničom nelíšila od bežnej diskotéky – s jedným podstatným rozdielom. Medzi dunivé techno rytmy kňaz vkladal náboženské fragmenty: zvuky zvonov, úryvky z „Gloria“ či „Aleluja“. Na veľkoplošných obrazovkách sa striedali obrazy bielej holubice, pápeža Jána Pavla II. a dúhové vizuály.

Hoci zástancovia akcie hovoria o „budovaní mostov“ k mládeži, realita v klube svedčila o niečom inom – absolútnom stieraní hraníc medzi posvätnom, sakrálnom a sekulárnom. Mnohí návštevníci priznali, že ich priviedla viera čistá zvedavosť na bizarný sociálny fenomén. Evanjelizačný zámer sa tak rozplynul v dyme nočného podniku.

Diagnóza: Prispôsobenie sa namiesto obrátenia

Jadro problému nespočíva v otázke, či Cirkev môže používať moderný jazyk alebo hudbu. Problémom je vyprázdnenie symbolov. Keď kňaz v záujme „priblíženia sa“ odloží klerikálny odev, rezignuje na explicitnú pravdu evanjelia a prispôsobí sa pravidlám komerčnej zábavy, výsledkom nie je evanjelizácia, ale maskovanie.

Skutočná misia nikdy nespočívala v snahe konkurovať zábavnému priemyslu. Jej cieľom je ponúknuť to, čo svet dať nemôže: zmysel, pravdu, pokánie a sviatostný život.

Premárnená príležitosť

Štatistika návštevnosti v Bejrúte hovorí jasnou rečou: kňaz mal v DJ-skej kabíne viac nasledovníkov než pred oltárom. To je varovný signál pre celú Cirkev. Ak sa pastorácia zúži na hľadanie „lajkov“ a emócií, hrozí, že sa zmení na obyčajný influencering.

Pokiaľ sa posolstvo o spáse musí zbaviť svojej posvätnej podstaty, aby bolo prijaté, potom to, čo ľudia prijímajú, už nie je Kristus.

zdroj: The Catholic Herald, Info Vaticana