Kardinál Joseph Ratzinger, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, jasne rozlišoval medzi potratom a trestom smrti a zdôrazňoval, že nejde o rovnaké veci. Svoje stanovisko vyjadril 9. júla 1993 v rozhovore v španielskom Escoriale, ktorý preložil do nemčiny kardinál Gerhard Ludwig Müller.
Potrat: Vražda nevinného
Na otázku, prečo je Cirkev taká prísna v otázke potratov a zároveň sa javí ako „veľkorysá“ pri treste smrti, Ratzinger odpovedal: „Potrat nemožno porovnávať s trestom smrti, akoby išlo o to isté.“
Podľa kardinála je potrat očividným zabitím úplne nevinnej osoby, pri ktorom „sa obmedzené životné ciele kladú nad právo na život iného človeka.“
Trest smrti: Nástroj spravodlivosti štátu
Na druhej strane, trest smrti predpokladá ťažký zločin, ktorý spoločnosť trestá.
Kardinál Ratzinger uviedol, že jeho osobným prianím je zrušenie trestu smrti a je to aj spoločenský cieľ. Zároveň však odmietol ísť tak ďaleko, aby tvrdil, „že musí byť absolútne a navždy a za každých okolností vylúčený.“ Spochybnil možnosť vylúčenia trestu smrti u „najťažších zločincov“, ako boli Adolf Eichmann alebo iní, ktorí prevádzkovali vyhladzovací tábor Auschwitz, pričom položil otázku, či by bol právny štát naozaj v omyle, ak by zvažoval udelenie trestu smrti v takýchto prípadoch.
Kardinál Ratzinger zdôraznil, že jeho osobné želanie a spoločenský cieľ zrušenia trestu smrti sa nemôže opierať o vierouku v tom zmysle, „že by Cirkev musela vždy a za každých okolností vyhlásiť trest smrti za nezlučiteľný s vierou a tým ho zakázať“.
Podľa neho otázka trestu smrti „nie je bezprostredne obsahom alebo predmetom kresťanského vyznania viery.“ Trest smrti je skôr považovaný za prostriedok výkonu spravodlivosti v štáte, ku ktorému „sa možno z hľadiska viery a morálnej náuky vyjadriť ako kresťan a ako Cirkev.“
zdroj: kath.net