Kardinál Burke sa vo svojom prejave pri príležitosti 60. výročia Latin Mass Society založenej v roku 1965 zameral na kľúčové aspekty katolíckej liturgie a jej vzťahu k tradícii.
Latin Mass Society je združením katolíckych veriacich, ktorí sa venujú tradičnej latinskej liturgii Katolíckej cirkvi, učeniu a praktikám, ktoré sú s ňou neoddeliteľnou súčasťou.
Prejav jeho eminencie, hoci prezentovaný na diaľku, bol hlbokou úvahou o potrebe vernosti liturgickým normám a varovaním pred zneužívaním, ktoré môže oslabiť podstatu viery.
Na tomto podujatí – významnej konferencii pod názvom „Faith and Culture Conference“ sa osobne zúčastnila aj jeho excelencia, biskup A. Schneider, ktorý si tento prejav v hľadisku so zaujatím vypočul. Biskup Schneider sa už dlho zastáva úctivého slúženia liturgie, sám nadšene celebruje tradičnú latinskú omšu a po nedávnej tradičnej púti vo francúzskom Chartres, kde bol tiež hlavným celebrantom, vyslovil v rozhovore s Michaelom Mattom (vydavateľom tradičných amerických katolíckych novín „The Remnant“) túžbu a želanie, aby sa takáto tradičná svätá omša slúžila na námestí sv. Petra za účasti Svätého Otca.
Liturgia: Najvyšší výraz viery a výstraha pred zneužívaním
Kardinál Burke zdôraznil, že posvätná liturgia je najvyšším a najdokonalejším vyjadrením katolíckej viery. Citoval svätého Pavla a jeho skúsenosti s liturgickými zneužívaniami v Korinte, kde rozdelenia a frakcie viedli k falšovaniu bohoslužby. Ako uviedol: „Tam, kde sa nerešpektuje pravda náuky a dobro morálky, nerešpektuje sa ani krása bohoslužby.“ Liturgia nie je ľudský výmysel, ale najväčší poklad prijatý z Božej ruky, odovzdávaný nepretržitým prenosom od Pána Ježiša Krista. Zneužívanie Eucharistie, ktoré Svätý Pavol tak ostro kritizoval, je pre kardinála Burkeho varovaním, že takýto hriech si vyžaduje nápravu.
Ius divinum a kánonická disciplína
Ústredným bodom prejavu je koncept Božieho zákona, čo predstavuje správny a spravodlivý vzťah medzi Bohom a človekom. Kardinál Burke kritizoval stratu zmyslu pre tento vzťah v modernej liturgickej diskusii, ktorá sa podľa neho prehnane zamerala na ľudský aspekt liturgie. Vysvetlil, že kánonické právo slúži na ochranu ius divinum, zabezpečujúc poriadok v Cirkvi a uľahčujúc organický rozvoj viery. Citoval pápeža Jána Pavla II., ktorý zdôraznil, že zákony v Cirkvi sú nevyhnutné na zabezpečenie hierarchickej štruktúry a správneho vysluhovania sviatostí.
Kardinál Burke sa opiera o Sväté Písmo, aby ilustroval tento princíp. Pripomenul Desatoro, kde prvé tri prikázania vyjadrujú podstatu ius divinum – byť uznaný ako Stvoriteľ a jediný objekt uctievania. Vysvetlil, že aj v Kázni na hore Ježiš potvrdil, že neprišiel zrušiť Zákon, ale ho naplniť, a zdôraznil, že dodržiavanie Božích prikázaní je kľúčom k spáse a šťastiu človeka.
Druhý vatikánsky koncil a výzvy po liturgickej reforme
Kardinál Burke sa podrobne venoval Druhému vatikánskemu ekumenickému koncilu a jeho konštitúcii o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium. Pripomenul, že pápež Pavol VI. vnímal promulgáciu tohto dokumentu ako uznanie správneho poriadku hodnôt, kde Boh je na prvom mieste a liturgia je prvou školou spirituality. Koncil jednoznačne stanovil, že regulácia posvätnej liturgie závisí výlučne od autority Cirkvi (Apoštolskej stolice a biskupov), pričom nikto iný, ani kňaz, nesmie z vlastnej autority nič do liturgie pridávať, odoberať ani meniť.
Napriek tomu kardinál Burke vyjadril znepokojenie nad tým, že po koncile došlo k mnohorakým porušeniam. Poukázal na inštrukciu Liturgicae Instaurationes z roku 1970, ktorá priznala zmätok a zneužívania v liturgickej praxi. Tieto zneužívania zahŕňali „falšovanie katolíckej liturgie“, ako napríklad zmätok rolí, svojvoľné úpravy textov, homílie laikov, či nedostatok úcty k Eucharistii. Kardinál Burke naznačil zlyhanie Consilia (rady, ktorý mal na starosti liturgickú reformu).
Vernosť tradícii: Cesta vpred
V závere kardinál Burke zdôraznil, že situácia liturgickej obnovy bola silne na mysli aj pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Obaja pápeži varovali pred „tvorivou slobodou“, ktorá ohrozuje univerzálnu povahu cirkevného kultu. Pápež Ján Pavol II. zdôraznil, že kňaz sláviaci svätú obetu sa modlí nielen so svojou komunitou, ale s celou Cirkvou, a preto je používanie schválených liturgických textov kľúčové pre duchovnú jednotu.
Kardinál Burke uzavrel svoje myšlienky zdôraznením, že zdrojom súčasných ťažkostí je strata poznania posvätnej tradície ako nenahraditeľného prostriedku prenosu posvätnej liturgie. Jeho prejav je výzvou k návratu k vernosti božskému právu a kánonickej disciplíne, aby sa zachovala pravda, krása a dobro posvätnej liturgie ako srdca katolíckej viery.
celý prejav si môžete pozrieť aj tu:
Aké sú vaše myšlienky na výzvy, ktorým čelí liturgia v dnešnej dobe?
zdroj správy: webstránka Latin Mass Society a youtubový kanál Latin Mass Society