V súčasnom svete sa čoraz častejšie skloňuje téma spolužitia s islamom. Zatiaľ čo oficiálne miesta a dokonca i najvyššie cirkevné autority vyzývajú na zbavenie sa strachu, otvorenosť a nadviazanie dialógu, realita v uliciach európskych miest či v nepokojných oblastiach Afriky rozpráva iný príbeh. Je problémom skutočne len náboženský extrémizmus, alebo tkvie koreň problému niekde inde?
V najnovšej epizóde relácie A Catholic Take sa moderátor Joe McClane a o. Charles Murr, preslávený svojou knihou podrobne sa venujúcou slobodomurárstvu „Vražda v 33. stupni“, pozreli na „moslimskú dilemu“ bez politickej korektnosti.
Dialóg s tými, ktorí nás nechápu?
Otec Murr v rozhovore spomína svoju osobnú skúsenosť z Bejrútu z roku 1983, ktorá slúži na ilustráciu islamského vnímania sveta- V diskusii s vysoko vzdelanými moslimskými intelektuálmi narazil na neprekonateľnú stenu. Keď úprimne zodpovedal ich otázku, či verí, že Boh sa stal človekom s ľudskými potrebami, dialóg a otvorená diskusia skončila okamžitým odchodom hostiteľov. V strede príjemného rozhovoru, po jeho odpovedi, akoby nekonečne zhnusení, sa bez slova, bez rozlúčenia, bez zdvorilostí, bez akéhokoľvek náznaku tolerovania iného pohľadu, jednoducho spakovali a bol koniec dialógu.
„Žiadna otvorenosť, žiadny dialóg, nič. A týchto ľudí budeme nazývať náboženstvom pokoja? Tých, ktorí sa po stáročia snažili ovládnuť Európu?“ pýta sa otec Murr.
Podľa neho je súčasný naratív o „náboženstve pokoja“ len nebezpečnou ilúziou, ktorú živia politici ako Bill Clinton či George W. Bush.
Realita v Nigérii alebo v európskych „no-go zónach“, kde vládne právo šaría namiesto štátnych zákonov, svedčí o niečom inom.
Európska demografická samovražda
V roku 1683 kresťanské vojská pod vedením Jana Sobieskeho zachránili Európu pred osmanskou inváziou v bitke pri Viedni. Dnes, o tri storočia neskôr, Európa dobrovoľne otvára brány.
- Španielsko: Krajina, ktorá bojovala 800 rokov za znovuzískanie svojej slobody (Reconquista), dnes rezignuje.
- Nemecko: Kvôli nízkej pôrodnosti a odmietaniu tradičných hodnôt prakticky stráca kontrolu nad vlastnou budúcnosťou.
- Londýn: Existujú štvrte, kde sa nemoslim neodváži vstúpiť a kde platia paralelné právne systémy.
Otec Murr zdôrazňuje, že za týmto úpadkom stojí odklon od encykliky Humanae Vitae a umelá kontrola pôrodnosti. Kresťanský Západ prestal veriť v život, zatiaľ čo moslimský svet v ňom vidí cestu k ovládnutiu kontinentu bez jediného výstrelu.
Kríza kresťanskej identity
Najostrejšia kritika v rozhovore nesmeruje k prorokovi Mohamedovi, ale k súčasným kresťanom. Od čias protestantskej reformácie je kresťanstvo roztrieštené na tisíce kúskov a stratilo schopnosť hovoriť jasným, jednotným hlasom.
„Sme v kríze identity. Nevieme, kto sme, čo je správne a čo nesprávne,“ hovorí Murr. Ak kresťania neveria vo vlastnú pravdu, nemôžu očakávať, že ich niekto bude rešpektovať. Dialóg sa mení na kapituláciu, pretože jedna strana presne vie, čo chce, zatiaľ čo druhá sa bojí pôsobiť „urážlivo“.
Cesta von: Návrat k jasnej pravde
Riešenie, ktoré McClane a Murr navrhujú, nie je politické, ale duchovné. Ak má kresťanstvo prežiť konfrontáciu s islamom, musí sa prestať ospravedlňovať za svoju existenciu.
- Koniec falošného ekumenizmu: Tvrdenie, že uctievame rovnakého Boha, je povrchné. Kresťanský Boh je trojjediný Boh lásky, v ktorého islamisti neveria.
- Odvaha evanjelizovať: Otec Murr vyzýva biskupov, aby sa vrátili k učeniu, že spása je v Kristovi. Bez túžby po konverzii duší stráca cirkev svoj zmysel.
- Zdravý rozum namiesto „woke“ ideológie: Prestať ignorovať štatistiky a realitu v mene politickej korektnosti.
Záver je jasný: Islamská expanzia v Európe je symptómom našej vnútornej slabosti. Kým sa kresťanský Západ opäť nenaučí milovať svoju vieru a chrániť svoje hranice (duchovné i fyzické), bude len pasívnym divákom vlastného zániku.
zdroj: rozhlasové vysielanie s Joe Mc Clanom