Streľba v katolíckom kostole v Minneapolise, ktorú spáchal biologický muž, ktorý sa identifikoval ako žena, otriasla nielen Spojenými štátmi, ale aj celou odbornou komunitou. Prípad Roberta Westmana, ktorý pred vraždou dvoch detí a zranením 21 ďalších údajne vyjadril ľútosť nad svojou rodovou tranzíciou, vyvoláva vážne otázky o takzvanej „rodovo-afirmatívnej starostlivosti“. Experti sa zhodujú, že namiesto adresovania skutočných psychologických potrieb mladých ľudí sa často len potvrdzuje ich rodová identita, čo môže viesť k tragickým následkom.
Mary Rice Hasson z Centra pre etiku a verejnú politiku (EPPC) potvrdzuje, že duševné ochorenia sú v tomto procese často prehliadané. „Len čo sa dospievajúci dostane na cestu rodovej tranzície, mentálni odborníci prestanú hľadať iné psychologické problémy,“ vysvetľuje Hasson.
Príbeh Ilene: Keď terapia zlyhá
Rodičia po celom svete začínajú otvorene hovoriť o škodách, ktoré ich deťom spôsobili „odborníci“ na rodovo-afirmatívnu starostlivosť. Elvira Syed na vypočutí pred Federálnou obchodnou komisiou (FTC) opísala tragický osud svojej 17-ročnej dcéry Ilene, ktorá spáchala samovraždu. Ilene bojovala s úzkosťou, depresiou a sebapoškodzovaním. Počas pandémie, keď trávila príliš veľa času na internete, jedného dňa vyhlásila, že je transgender.
„Začala navštevovať terapeutku, ktorá okamžite potvrdila jej identitu. Bez akýchkoľvek otázok, bez snahy pochopiť jej traumu a duševné zdravie,“ svedčila Syed. Ilene dostávala týždenné dávky testosterónu, kým nebola nájdená mŕtva po predávkovaní liekmi. Jej matka poukazuje na to, že testosterón môže zvýšiť agresiu a samovražedné myšlienky u zraniteľných tínedžerov. „Nikto sa nezastavil, aby sa opýtal, či je to bezpečné,“ dodáva s bolesťou.
Radikálna zmena pohľadu na medicínu
Prípad Ilene nie je ojedinelý. Psychiatrička Miriam Grossman, autorka knihy „Stratení v transnárode“, tvrdí, že mnohí z týchto mladých ľudí trpia rôznymi duševnými problémami, často vrátane autizmu, úzkosti, depresie či traumy. Namiesto psychiatrickej starostlivosti sú však posielaní na lekárske zákroky, ako sú blokátory puberty, hormóny, mastektómie či dokonca kastrácia.
Doktorka Grossman obviňuje profesijné organizácie, ako je napríklad Americká psychiatrická asociácia (APA). Tá v roku 2023 vydala príručku, ktorá explicitne uvádza, že pacienti by mali byť potvrdení v akejkoľvek rodovej identite, ktorú cítia, a to aj v prípade vážnych duševných problémov. „Psychóza nie je kontraindikáciou pre rodovo-afirmatívne služby,“ píše sa v príručke APA. Podľa Grossmanovej tieto organizácie opustili medicínu založenú na dôkazoch v prospech rodovej ideológie.
„Presvedčenie, že pocity jednotlivca určujú realitu ich biologického tela, je radikálna myšlienka. Nemá to žiadny základ vo vede,“ zdôrazňuje Grossman.
Odklon od etiky a zdravého rozumu
Tamara Pietzke, terapeutka z Washingtonu, sa stala „whistleblowerkou“, pretože vidí neprimeranú starostlivosť o zraniteľných mladých ľudí. V článku pre The Free Press opísala, ako bola tlačená, aby potvrdzovala transrodovú identitu pacientov bez ohľadu na ich psychickú anamnézu. V jednej zo svojich e-mailových komunikácií s nadriadenou vyjadrila obavy o pacientku, 13-ročné dievča, ktoré trpelo depresiou, posttraumatickou stresovou poruchou, úzkosťou a malo za sebou traumu. Jej žiadosť o prehodnotenie postupu bola zamietnutá a pacientka bola presunutá k inému terapeutovi.
„Je to ako montážna linka, kde je každý, kto si dovolí klásť otázky, označený za transfóbneho. Rodičia to nevedia. Myslia si, že môžu dôverovať terapeutom, ale často to tak nie je,“ hovorí Pietzke.
Poukázala na to, že deťom je umožnené robiť rozhodnutia, ktoré menia ich život, ešte predtým, ako je ich mozog plne vyvinutý. „Je to neetické. My unášame ich vývoj a robíme z nich doživotných medicínskych pacientov,“ dodáva s rozhorčením.
Ďalším problémom je to, že zákony proti „konverznej terapii“ v mnohých štátoch zakazujú terapeutom pomôcť pacientovi cítiť sa lepšie vo svojom biologickom tele. To, čo bolo pôvodne navrhnuté na ochranu pred nenávistnými praktikami, sa teraz používa na potláčanie akejkoľvek inej liečby, než je tranzícia.
Miriam Grossman to prirovnáva k situácii, keď sú psychiatri nútení podporovať bludy. „Definícia psychózy je mať halucinácie alebo bludy a nežiješ v realite,“ pripomína. A práve to sa podľa nej deje.
Podľa expertov sa skutočné problémy, ktoré mladých ľudí trápia, neriešia. Namiesto toho sa sústredia na fantáziu, ktorá je podľa nich mimoriadne deštruktívna. „A zatiaľ čo oni posadnuto sledujú túto ilúziu, ich skutočné problémy ostávajú nevyriešené,“ uzatvára Mary Rice Hasson.
zdroj: CNR, The Free Press