V talianskom meste Padova vypukol závažný právny a spoločenský škandál. Vznik Talianskej islamskej arbitrážnej komory (Camera Arbitrale Islamica Italiana) vyvolal silnú vlnu znepokojenia medzi konzervatívnymi právnikmi aj politikmi. Advokát a člen vlasteneckého hnutia Futuro Nazionale Francesco Minutillo podal oficiálny podnet na prokuratúru v Padove s požiadavkou na okamžité vyšetrenie činnosti tohto orgánu.
Advokát varuje, že pod zámienkou súkromnej arbitráže sa tu buduje paralelný právny systém šaría, ktorý odsunul talianske štátne právo len do vedľajšej, zvyškovej úlohy.
Šaría namiesto štátnych súdov
Hoci súkromná arbitráž na riešenie obchodných či občianskych sporov je v Európe legálna, padovská komora zašla omnoho ďalej. Pod heslom „Vaša cesta k islamskej spravodlivosti v Taliansku“ ponúkala rozhodovanie podľa „nemenných princípov šaríe“.
Svoje rozhodujúce orgány v oficiálnych stanovách priamo označovala ako „Súd šaría“ a ich verdikty za „záväzné rozsudky šaríe“ s váhou štátneho súdu.
Osobitne mrazivým prvkom je článok 30 pravidiel komory. Ten stanovuje, že ak neúspešná strana rozsudku nepodrobí dobrovoľne, komora môže rozhodnutie zaslať miestnym islamským spolkom v mieste jej bydliska. V praxi to podľa Minutilla vytvára obrovský sociálny, komunitný a reputačný tlak na veriacich, čím sa „dobrovoľnosť“ arbitráže stáva len ilúziou.
Rozdiel oproti Katolíckej cirkvi: Minutillo v rozhovore pre LifeSiteNews zdôrazňuje priepastný rozdiel medzi islamským právom šaría a kánonickým právom Katolíckej cirkvi.
Kánonické právo sa vzťahuje výhradne na katolíkov v veciach vnútrocirkevného života (ako sú posudzovanie neplatnosti manželstva, disciplína kňazov či správa sviatostí) a nikdy si nenárokuje nahradiť civilnú moc ani riadiť celú spoločnosť. Naopak, šaría si zo svojej podstaty nárokuje riadiť celý náboženský, občiansky aj politický život spoločnosti.
Defenzíva zakladateľov a reakcia islamskej komunity
Za padovskou komorou stojí právnik Oman Vanin, spolupracovník Padovskej univerzity. Po tlaku médií a podaní podnetu na prokuratúru začala komora narýchlo meniť rétoriku a premazávať vyjadrenia o „Súde šaría“ zo svojho webu. Vanin tvrdí, že išlo len o bežnú arbitráž a princípy šaríe nemôžu odporovať talianskemu verejnému poriadku (napríklad v otázke diskriminácie žien).
Talianske islamské organizácie sa od arbitrážnej komory oficiálne dištancovali. Francesco Minutillo však upozorňuje, že toto dištancovanie prišlo až po tom, čo prípad medializoval:
„Tento orgán fungoval od marca, mal pripravené stanovy aj zmluvné doložky. Je nemožné, aby o tom islamské spolky nevedeli. Môj podnet vyslal jasný signál: Nepokúšajte sa do Talianska priniesť šaríu, pretože sme pripravení brániť náš právny štát a kultúrne dedičstvo.“
Právna medzera, ktorú treba urýchlene zaplátať
Problém nie je len v Padove. Taliansky právny systém (podobne ako mnohé európske) nedávno rozšíril možnosti súkromnej arbitráže, čo malo pomôcť najmä obchodu. Zneužitie tohto inštitútu na presadzovanie náboženských práv však odhaľuje nebezpečnú dieru v legislatíve.
Minutillo vyzýva zákonodarcov a vládu k preventívnym krokom: nie je možné spoliehať sa len na to, že súdy spätne zrušia protiprávny arbitrážny verdikt. Je potrebné legislatívne garantovať, že zmluvná sloboda a arbitráž nikdy neposlúžia ako zadné vrátka na budovanie paralelných náboženských súdnych systémov v Európe.
zdroj: LifeSiteNews