Zatiaľ čo väčšina bežných smrteľníkov v laviciach rieši prozaické otázky, ako napríklad či sa organista dnes trafil do tóniny, či stihnú spoveď pred začiatkom omše alebo aké intenzívne bude dnešné kázanie, v Ríme sa dejú veci, ktoré sľubujú prevrat v samotnej štruktúre vesmíru – alebo aspoň v štruktúre katolíckej kuchyne. Slávna, hoci donedávna inkognito pôsobiaca Študijná skupina č. 5, konečne poodhalila závoj svojho tajomstva a priniesla správu, ktorá poteší každého milovníka hesla zmenu za každú cenu a moderného manažmentu.
Záverečná správa vyzýva na rozšírenie vedúcich úloh žien, zdôrazňuje potrebu posilnenia ich vplyvu, otvorenie dverí k službe v cirkvi pre ne ako aj menej tradičnú úlohu v rodine alebo vymanenie z tradičných rodinných stereotypov.
Flexibilnejší model namiesto tradičného poňatia
Podľa najnovších záverov našich hlboko hĺbajúcich teológov sa zdá, že tisícročia chápaná komplementarita muža a ženy bola pravdepodobne len dôsledkom zle nastavenej rodinnej logistiky, ktorá sa dala vyriešiť lepším rozpisom služieb pri umývaní riadu. Správa nám s prekvapivou ľahkosťou oznamuje, že nastal čas zredukovať centrálnu úlohu ženy v rodine. Cieľ je jasný: aby si aj nežnejšie polovičky mohli rozvíjať svoje charizmy vo svete a v Cirkvi presne tak, ako to robia muži.
Je fascinujúce sledovať, ako sa teológia dokáže elegantne prispôsobiť potrebám súčasného sveta či korporátneho rebríčka. Tradičné poňatie domácej cirkvi, kde matka bola srdcom krbu, sa v očiach progresívnych vizionárov javí ako zastaralý model, ktorý treba nahradiť flexibilnejším manažmentom domácich úloh. Ak sa doteraz niekto domnieval, že rozdielnosť pohlaví je vpísaná do samotného stvorenia, správa ho jemne vyvedie z omylu – ide predovšetkým o otázku správnej distribúcie administratívnej záťaže.
Amazonské svetlo v európskom tuneli
Argumentácia skupiny sa opiera o inšpiratívne príklady z oblastí Amazónie, kde ženy vedú komunity v oblastiach s nedostatkom kňazov. Je to nepochybne logický most: ak v pralese, kde k najbližšiemu kostolu treba veslovať tri dni, ženy obetavo držia vieru pri živote, je to jasný signál, že v európskych diecézach s plným administratívnym aparátom treba urýchlene prebudovať kánonické právo a otvoriť ženám dvere do riadiacich štruktúr.
Zaujímavým momentom je aj snaha o prekonanie umelej separácie medzi rodmi. V svete, kde sa hranice medzi všetkým a všetkým stierajú rýchlosťou svetla, sa Cirkev pod taktovkou Študijnej skupiny č. 5 odhodlane pridáva k trendu. Termín „znamenia čias“ sa v správe skloňuje s takou intenzitou, až má človek pocit, že Duch Svätý neprehovoril skrze Písmo a Tradíciu, ale skrze najnovšie prieskumy verejnej mienky o inkluzivite.
Tajomstvo nad tajomstvá
Čerešničkou na tejto progresívnej torte bol spôsob, akým skupina pracovala. Dlhé mesiace neboli známe mená jej členov, čo vnášalo do procesu príjemný nádych mysterióznosti, priam hodný tajných spoločností. Nakoniec vysvitlo, že na všetko dohliada Dikastérium pre náuku viery (kde je prefektom argentínsky kardinál Víctor Manuel Fernández), ktoré nás uisťuje, že všetko je v najlepšom poriadku. Hoci Komisia pre ženský diakonát nenašla dostatok dôkazov na otvorenie tejto cesty, hneď nás aj upokojuje, že tento verdikt netreba brať ako definitívny. V dnešnej dobe je totiž definitívne len to, že nič nie je definitívne.
Svetlá budúcnosť v znamení flexibility
Zostáva nám len s napätím očakávať plánované konzistóriá a ďalšie správy, ktoré nám možno vysvetlia, ako presne sa bude „flexibilne adaptovať“ otcovstvo a materstvo bez toho, aby sme sa stratili v labyrinte vzájomnej zameniteľnosti. Kým sa tak stane, môžeme aspoň v duchu kánonickej reformy uvažovať, či sa nabudúce pri nedeľnom obede nebudeme namiesto modlitby venovať radšej strategickému plánovaniu rozvoja rodinných chariziem v sekulárnom priestore.
Tradícia je síce pekná vec, ale „znamenia čias“ nám jasne hovoria, že ak niečo fungovalo dve tisícročia, je najvyšší čas to v mene pokroku poriadne vylepšiť.
zdroj: LSN