Nemecká cirkev definitívne potvrdila svoj kurz odklonu od tisícročnej tradície. Novým predsedom tamojšej konferencie biskupov sa stal Heiner Wilmer, muž, ktorého kandidatúru na kľúčový vatikánsky post museli v minulosti zablokovať pravoverní kardináli. Jeho zvolenie nie je len personálnou výmenou, ale inštitucionalizáciou revolúcie.
V utorok dopoludnia sa nemeckí biskupi na jarnom plenárnom zasadnutí vo Würzburgu uzniesli na mene nástupcu po G. Bätzingovi. Stal sa ním 63-ročný biskup z Hildesheimu, Heiner Wilmer. Pre nezaujatého pozorovateľa ide o rutinnú voľbu, pre vnímavého katolíka je to však jasný signál: „Nemecká cesta“, ktorá balansuje na hrane schizmy, získala nového, ešte energickejšieho lídra.
Kto je Heiner Wilmer?
Wilmer, člen kongregácie dehonistov, vstúpil do širšieho povedomia konzervatívnych kruhov najmä v rokoch 2022 a 2023. Vtedy sa o ňom špekulovalo ako o favoritovi pápeža Františka na post prefekta Dikastéria pre náuku viery. Proti jeho vymenovaniu sa však podľa kuloárnych informácií postavila „stará garda“ na čele s kardinálom Gerhardom Müllerom a kardinálom Giovannim Battistom Rem. Ich intervencia vtedy Wilmera zastavila, no nemeckí biskupi mu teraz dali do rúk kormidlo svojej národnej cirkvi.
Program: Revízia morálky a spochybnenie dogiem
Wilmer nie je len „umiernený progresívec“. Jeho verejné vyhlásenia a hlasovania v rámci kontroverznej Nemeckej synodálnej cesty hovoria o hlbokom rozchode s doterajším učením:
- Revolúcia v sexualite: Wilmer opakovane hlasoval za dokumenty žiadajúce „požehnávanie“ homosexuálnych zväzkov. Podporil texty tvrdiace, že homosexuálne akty nie sú hriechom a nemajú byť posudzované inak ako heterosexuálne, napriek tomu, že toto ponímanie je úplne v rozpore s cirkevnou náukou a mnohým veršami zo sv. Písma.
- Sacerdotalizmus v troskách: Otvorene presadzuje svätenie žien za diakonky a spochybňuje definitívny charakter učenia o mužskom kňazstve, ktoré Cirkev už slovami pápeža Jána Pavla II. považovala za definitívne uzavretú otázku. Rebélia však pretrváva.
- Relativizácia pravdy: Wilmer sa verejne pýta: „Kto presne určuje, čo je katolícke? Môžeme jednoducho povedať, že my ako hierarchia to vieme najlepšie?“ Takéto úvahy stavajú demokratický konsenzus nad Božie zjavenie, Magistérium a hierarchickú štruktúru katolíckej Cirkvi.
- Útok na „DNA“ Cirkvi: Krátko po svojom biskupskom menovaní šokoval výrokom akoby priamo z pera slobodomurárskeho, a síce, že „zneužívanie moci je v DNA Cirkvi“. Týmto radikálnym vyhlásením nielenže zaútočil na podstatu božsko-ľudskej inštitúcie, ale odhalil víziu totálnej teologickej prestavby.
Inštitucionalizácia „nemeckého experimentu“
Zvolenie Wilmera prichádza v momente, keď nemeckí biskupi schválili štatúty tzv. Synodálnej konferencie. Ide o nový, permanentný orgán, v ktorom majú laickí funkcionári rozhodovať ruka v ruke s biskupmi o smerovaní Cirkvi.
Vatikán pred takýmito štruktúrami opakovane varoval, pretože narúšajú apoštolskú štruktúru Cirkvi. Wilmerov predchodca Bätzing položil základy, no Wilmer, známy svojou fascináciou postavou Martina Luthera a kritickým postojom k tradičnej liturgii, je pripravený túto stavbu dokončiť.
Čas rozhodnutia pre Rím
Pre konzervatívny svet je Wilmerova éra obdobím veľkej neistoty. Nemecko sa pod jeho vedením nebude pýtať na povolenie, ale bude pokračovať cestou „hotových faktov“. Otázkou ostáva, ako dlho sa bude Vatikán len prizerať.
Zatiaľ čo Wilmer hovorí o „učenlivosti od neveriacich“ a rehabilitácii býv. katolíckeho kňaza vedúceho zhýralý a nemorálny spôsob života, M. Luthera, verní katolíci v Nemecku aj vo svete sa pýtajú, či v Hildesheime a Bonne ešte stále hovoria o tej istej viere, ktorú vyznávali ich predkovia.
zdroje: Info Vaticana, katholisch.de, LSN