V meste Quincy v americkom štáte Massachusetts sa rozhorel neobyčajný spor, ktorý prekračuje hranice bežných mestských záležitostí. V centre pozornosti stojí primátor, katolícki svätci a nová budova pre zložky verejnej bezpečnosti, ktorá má byť otvorená v októbri 2025. Primátor Thomas Koch plánuje umiestniť na jej fasádu dve 3-metrové bronzové sochy, ktoré vyvolali vlnu nevôle a súdny spor.
Približne 15 obyvateľov mesta Quincy, s podporou organizácií ako American Civil Liberties Union (ACLU) of Massachusetts (v preklade: Americká únia pre občianske slobody v Massachusetts) a Americans United for the Separation of Church and State (v preklade: Američania zjednotení za oddelenie cirkvi a štátu), podalo na primátora žalobu. Podľa nich umiestnenie týchto sôch na vládnu budovu vyvoláva v nekatolíkoch pocit, že sú občanmi druhej kategórie, a spája mesto s konkrétnou náboženskou doktrínou.
Primátor Koch, ktorý je sám praktizujúci katolík, sa bráni a odmieta obvinenia. Tvrdí, že výber svätcov je symbolický. Vo svojom vyhlásení uviedol, že sochy vybral pre ich význam v komunitách policajtov a hasičov po celom svete, nie pre ich katolícke postavenie. Ich cieľom je zvýšiť morálku a symbolizovať hodnoty ako pravda, spravodlivosť a víťazstvo dobra nad zlom. Podľa jeho slov majú sochy slúžiť na posilnenie morálky a predstavujú hodnoty pravdy, spravodlivosti a víťazstva dobra nad zlom. Starosta obvinil kritikov z nepriateľských postojov voči katolicizmu.
Žalujúca strana, zastúpená právnikmi, tvrdí, že sochy majú jednoznačný náboženský význam. Poukazujú na to, že takýto krok by mohol spôsobiť, že sa nekatolícki obyvatelia mesta budú cítiť ako „občania druhej kategórie“. Podľa ich slov ide o porušenie Massachusettskej ústavy, ktorá zakazuje, aby bol jeden náboženský smer nadradený inému. Podľa ich slov sú pre „objektívneho pozorovateľa“ tieto sochy „ikonami s neprehliadnuteľným náboženským významom“ a poukazujú na to, že svätci a patróni sú kľúčoví v katolicizme a umiestnenie takýchto sôch na verejnej budove môže byť vnímané ako trvalé a aktívne uprednostňovanie katolíckej doktríny.
Žalobcovia zase žiadajú vydanie súdneho príkazu, ktorý by mestu inštaláciu sôch pred plánovaným otvorením budovy zakázal.
Súdny boj a ústavné princípy
Súdny spor, podaný na Norfolk County Superior Court, sa primárne opiera o zákony štátu Massachusetts, nie o federálnu ústavu USA. Tento štát má dlhú históriu v otázkach oddelenia cirkvi od štátu, siahajúcu až do koloniálnych čias, keď miestna vláda uprednostňovala kongregacionalistickú cirkev. V roku 1833 však bol prijatý dodatok k ústave, ktorý jasne stanovuje, že „žiadne podriadenie jednej sekty alebo denominácie inej nebude nikdy ustanovené zákonom.“
Jedným z kľúčových právnych nástrojov v tejto debate je takzvaný Lemon test, ktorý stanovuje tri kritériá pre posúdenie, či je zákon ovplyvňujúci náboženské subjekty ústavný. Kritériá na preskúmanie sú:
- Či má svetský legislatívny účel.
- Či je jeho hlavný alebo primárny účinok taký, že ani nepodporuje, ani nebráni náboženstvu.
- Či nevedie k „nadmernému prepojeniu medzi vládou a náboženstvom.“
Hoci Najvyšší súd USA v roku 2022 od tohto testu ustúpil, najvyšší súd Massachusetts sa k tejto otázke ešte nevyjadril.
Čo bude ďalej?
Budúcnosť sôch, a s ňou aj samotný výklad ústavného práva v Massachusetts, teraz leží v rukách súdu. Bez ohľadu na to, ako rozhodne nižší súd, je pravdepodobné, že sa celá kauza posunie až na Najvyšší súd štátu.
Koľko problémov by si len svetské štáty ušetrili, ak by aplikovali učenie sv. otca Pia XI. o Kristovi Kráľovi. Pius XI. pritom nadviazal na pápeža Leva XIII. a jeho enckliku Humanum genus, v ktorej odhaľuje, že ľudské pokolenie je v skutočnosti rozdelené na dva tábory, teda tých, ktorí usilujú o spásu, a teda kráľovstvo Božie alebo kráľovstvo satanovo. Ak Kto tak veľmi Už pápež Gregor XI. tvrdil, že každý, aj nie katolík má úžitok z toho, ak národu vládne Kristus Kráľ. Liberálny štát nerozoznáva pravdu od klamstva, nie je postavený na Božích princípoch, ani Desatoro mu nič nenariadi. V liberálnom štáte sa môže všetko odhlasovať podľa nálady v spoločnosti, príkladom sú potraty do momentu pôrodu, čo už prebieha v mnohých „vyspelých“ demokratických štátoch. Aké tragické je, keď Boží zákon nie je na prvom mieste a Bohu sa nevzdáva patričná úcta, ba práve naopak, hoci On sám všetko stvoril a prostredníctvom svojho Syna a Ducha Svätého aj celú Pravdu zjavil. Vlastným rozumom nedokážeme dospieť k celému chápaniu, Boh sám nám zjavil Pravdu, ktorú chce, aby sme prijali a ak tak urobíme, má to pre celú našu existenciu len úžitok.
A teraz sa pozrime na to, kto bol tak prominentným prvotným zástancom myšlienky, odluky cirkvi od štátu? A to nielne finančnej, ale najmä toho, aby štát mal dominanciu a podriadil cirkev svojej kontrole a týmto konceptami pripravoval cestu k zbožšteniu ateistického štátu? Nik iný ako sám arciheretik, popierajúci aj podstatu sv. omše ako zmiernej Pánovej obety, Martin Luther. V súčasnoti môžeme jasne vidieť, na príkladoch z aktuálnej praxe, prečo sú také koncepty náboženskej slobody, kde sa ľudia rozhodnú, že Božie Zjavenie kladú na rovinu s pohanskými konceptami tak škodlivé pre celú spoločnosť. Tolerancia zla je zlo samotné a tak často sa to pretraktuje v dnešnej spoločnosti ako cnosť. Dnes sa už v širšom zmysle často práve to, čo je neresť, velebí ako cnosť. Potrebujeme duchovné videnie a potrebujeme duchovnú záchranu, inak sa ako ľudstvo rútime, a to nielen obrazne, priamo do pekla. Boh nám však stále ponúka záchranu.
Na to je potrebné čítať sv. Písmo a počúvať Cirkev, ktorá ho má právo neomylne vysvetľovať: Cirkev, ktorú Kristus založil na to, aby viedla ľudí k spaseniu, neomylne vysvetľovala pravý zmysel učenia Ježiša Krista, prinášala Bohu obetu, sviatosťami posväcovala svojich členov a svojimi predpismi ich usmerňovala, aby čím bezpečnejšie dosiahli spásu.
(Jn 3, 16-19) „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé…
zdroje: Katolícky Národný Register, Malý Katechizmus, Sväté Písmo, encykliky: Quas Primas, Humanum Genus