zdroj obr: EWTN

V čase hlbokej krízy viery vnútri Cirkvi prichádza kardinál Robert Sarah s naliehavým varovaním. Reaguje na rozhodnutie Kňazského bratstva sv. Pia X. (lefébvristov) pristúpiť k biskupským vysviackam bez pápežského mandátu.

„Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Týmito slovami apoštola Petra začína kardinál Sarah svoju reflexiu o podstate katolíckej jednoty. Pripomína, že Ježiš Kristus je jediným Spasiteľom a Cirkev je riadnou cestou k spáse. Práve v nej sa nám skrze sviatosti dostáva plnosť milosti.

Situácia v Cirkvi

Hlavným argumentom Bratstva sv. Pia X. pre nekanonické vysviacky býva odvolávanie sa na salus animarum – spásu duší ako najvyšší zákon.

Sarah priznáva, že dnešná situácia v Cirkvi je bolestná. Vie, že poklad viery je často znevažovaný práve tými, ktorí ho majú brániť, a že mnohí preláti uprednostňujú vlastné názory pred nemennou náukou. Napriek tomu zdôrazňuje:

„Viem, že vnútri Cirkvi sú často vlci v ovčom rúchu. Ale najlepšou ochranou pred bludom zostáva naše kánonické puto s Petrovým nástupcom.“

Kardinál ostro vystupuje proti subjektivizmu. Pýta sa, kto nám zaručí, že sme si nepomýlili vlastný názor s pravdou, ak sa odpojíme od živého magistéria? Vernosť tradícii podľa neho nie je svetská lojalita k ideám, ale nadprirodzený postoj.

Bez jednoty s pápežom sa aj ten najlepší úmysel brániť liturgiu či morálku môže zmeniť na ideológiu. Zdôrazňuje však, že nejde o kult osobnosti, ale o poslušnosť úradu, ktorý garantuje spojenie s Kristom.

Lekcia od Pátra Pia

Ako vzor pravej katolíckej odpovede na nespravodlivosť v Cirkvi uvádza kardinál svätého Pátra Pia. Ten bol dvanásť rokov nespravodlivo odsúdený k mlčaniu a mal zakázané spovedať.

  • „Vzbúril sa v mene vernosti Bohu? Nie. Zachoval mlčanie a vstúpil do ukrižovanej poslušnosti,“ píše Sarah. Páter Pio pochopil, že jeho pokora bude plodnejšia než akákoľvek revolta.

Záver: Kristus nikdy neprikáže rozkol

Kardinál Sarah uzatvára svoju výzvu jasným posolstvom: Najlepším prostriedkom na obranu viery, tradície a autentickej liturgie bude vždy nasledovanie poslušného Krista. Organizovať sa autonómne znamená podľa neho vystaviť sa vlnám búrky bez kormidelníka. Pre neho zostáva vernosť Petrovmu nástupcovi jedinou bezpečnou cestou, ako brániť vieru bez toho, aby sme sa sami stali strojcami ďalšieho bolestného rozkolu. Jednota Cirkvi je totiž tým svedectvom, skrze ktoré má svet uveriť.

zdroj:  Le Jorunal Du Dimanche

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *